NITRA. Premnoženie hraboša poľného nesúvisí so zakladaním biopásov na poliach.
Vyhlásila to Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko v súvislosti so sťažnosťami farmárov, podľa ktorých v tomto roku hraboše napáchali na poľnohospodárskych plodinách škody minimálne za 13,5 milióna eur.
Podľa farmárov je za premnožením hraboša poľného mierna zima, no z veľkej časti zakladanie biopásov a ľadom ležiaca pôda.
"Poľnohospodár na ňu nemôže vstúpiť, a to ani v čase, kedy by mohol spraviť s hrabošom poriadok, či už formou orby alebo nejakej hlbšej podmietky. Takže je to semenište, kde sa môžu rozmnožovať hlodavce, buriny a invázne rastliny, a toto je potom výsledok," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Podľa zástupcov BirdLife Slovensko je logické, že biopásy sú atraktívnym miestom pre život a tiež pre hraboše poľné.
"Za ich premnoženie však nie sú zodpovedné. Cyklické gradácie početnosti hrabošov na Slovensku prebiehajú už desiatky rokov pre vhodné klimatické a pôdne podmienky. Prebiehali aj v obdobiach, kedy sa zakladanie biopásov ani len nezvažovalo," argumentuje BirdLife.
Podľa organizácie dochádza na Slovensku ku gradácii hrabošov poľných pravidelne, každých tri až päť rokov.
"Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, hoci sa vtedy biopásy nezakladali," uviedli zástupcovia BirdLife.
Rok 2023 bol prvým rokom zavádzania biopásov a zároveň bol podľa organizácie rokom, kedy začínala kulminácia početnosti hrabošov.
"Prvé príznaky boli zrejmé na poliach už pred zakladaním biopásov. Vrchol gradácie na vegetačnú sezónu 2024 predpovedali aj vedci z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pričom vychádzali z dlhodobých monitoringov populačných cyklov na Trnavsku," vysvetlila BirdLife.
Organizácia tak reagovala na sťažnosti farmárov a ich snahu obmedziť zakladanie biopásov na poliach.
"Boli by sme najradšej, keby neboli povinné. My sme jediní v EÚ, ktorí majú biopásy. To je výmysel nejakých ortodoxných zelených, ktorí si plnia svoje sny a na našich obrovských škodách si skúšajú, že či tie ich teórie sú uplatniteľné a či prinesú nejaký úžitok pre životné prostredie. Ubezpečujem, že nie," skonštatoval štatutár firmy Kovacs Agro v Hronovciach Robert Kovács.
Podľa organizácie BirdLife sú to však práve biopásy, ktoré môžu kalamitným situáciám predchádzať.
"Na veľkých monokultúrach bude vždy dochádzať k veľkým premnoženiam škodcov. V tomto prostredí totiž nachádzajú ešte oveľa lepšie podmienky než v biopásoch, jednoducho preto, že je násobne väčšie. Majú tu dostatočne dlhý čas na rozmnožovanie v úplnom pokoji. Vo vnútri veľkých lánov hustých porastov je totiž minimálna miera predácie a niektoré z plodín predstavujú aj ideálny kryt pred predátormi. Biopásy naopak vytvárajú priestor aj pre prežívanie predátorov hrabošov, napríklad tchorov stepných či myšiarok močiarnych," zdôraznila organizácia BirdLife.
