BRATISLAVA. Zle nastavená legislatíva a nedostatočné kontrolné mechanizmy vytvárajú na Slovensku veľký priestor na ovládnutie kritickej infraštruktúry, ktorá distribuuje vodu do domácností.
Zhodli sa na tom predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy a generálny tajomník služobného úradu ministerstva životného prostredia Marek Chovan.
Zároveň sa zhodli na tom, že je potrebné cez úpravy legislatívy výraznejšie posilniť štát a jasne si stanoviť, kam smerujú vodárenské spoločnosti.
Podporili aj iniciatívu ministra Tomáša Tarabu, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá ale aj štát. Ten by tak mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú v rámci týchto spoločností využívané štátne, verejné a európske zdroje.
„Práve snahy o ovládnutie vodárenských spoločností vnímame ako skrytú privatizáciu, ktorá môže prebiehať cez dlhodobé zmluvné vzťahy, cez zmenu akcionárskych pomerov či zmenu vplyvu akcionárov na chod spoločnosti,“ uviedol Andrassy s tým, že všetky tieto atribúty vidno v kontexte Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.
Vedenie NKÚ tiež upozornilo na zistenia kontrolórov z posledných rokov, že vodárenské spoločnosti v súčasnosti nie sú schopné modernizovať a rozvíjať vodárenskú infraštruktúru a bez pomoci a výraznej finančnej podpory štátu sa v tejto oblasti nedá posunúť dopredu.
Investičný dlh v segmente vodárenstva sa šplhá k sume desiatich miliárd eur. Štát v minulosti bezodplatne previedol majetok a akcie na obce a mestá.
„Je preto prirodzené, že by samosprávam malo byť umožnené, aby tie, ktoré nechcú vlastniť akcie a nevedia sa starať o zverený majetok prostredníctvom akcionárskych práv, mohli svoje práva prevádzať na štát a nie na vodárenské spoločnosti, ktoré majú byť výkonnostnou zložkou v tomto celom reťazci. Kontrola nad vodárenskou spoločnosťou musí byť posilnená prostredníctvom štátu, aby nedošlo k jej ovládnutiu záujmovými skupinami,“ uzavrel Andrassy.
