FRANKFURT NAD MOHANOM. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania na júlovom zasadnutí svoje úrokové sadzby nezmenila po tom, ako ich v júni znížila o 25 bázických bodov, prvýkrát od roku 2016.
Rada guvernérov ponechala kľúčovú sadzbu na úrovni 4,25 %, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 4,50 % a sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie na úrovni 3,75 %.
Rada guvernérov vo vyhlásení opätovne potvrdila svoje odhodlanie vrátiť infláciu v eurozóne späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Ale cenové tlaky sú podľa nej stále vysoké, preto si počká na ďalšie údaje, aby sa uistila, že tvrdohlavo vysoká inflácia je pevne pod kontrolou, než opäť zníži svoju referenčnú sadzbu.
ECB poznamenala, že inflačný vplyv vysokého rastu miezd sa zmiernil, ale inflácia v sektore služieb je stále vysoká. Banka očakáva, že celková inflácia zostane nad jej cieľovou úrovňou aj v budúcom roku.
Rada guvernérov bude preto podľa potreby udržiavať reštriktívne úrokové sadzby a ďalšie rozhodnutia o sadzbách budú závisieť od čerstvých údajov z ekonomiky, základných inflačných trendov a efektívnosti menovej politiky. Rada je flexibilná a upraví sadzby na základe vyvíjajúcich sa údajov bez toho, aby sa zaviazala k pevnej ceste.
Rozhodnutie ponechať úroky bez zmeny znamená, že kupci domov a podniky, ktoré dúfajú v nižšie úrokové sadzby v Európe, si budú musieť počkať minimálne do septembrového zasadnutia banky na dostupnejšie úvery - a možno aj dlhšie.
Postoj ECB sa nateraz podobá postoju americkej centrálnej banky Fed, od ktorej sa očakáva, že nezníži úrokové sadzby na svojom najbližšom zasadnutí 30. až 31. júla.
"Tento krok je v súlade s naším odhadom, keďže centrálna banka sadzby znížila na svojom poslednom zasadnutí a vo svojich rozhodnutiach volí skôr opatrný prístup. ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Upozornil, že inflácia v eurozóne síce citeľne spomalila a v júni dosiahla 2,5 %, naďalej sa však drží nad inflačným cieľom centrálnej banky.
ECB pritom očakáva, že celoročný priemer v roku 2024 by mal dosiahnuť 2,5 % a v budúcom roku 2,2 %. Jadrová inflácia, očistená o vplyv cien energií a potravín, by mala byť v tomto roku ešte vyššia tesne pod hranicou 3 %.
Aj trh práce v eurozóne je napätý. Sezónne očistená miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum 6,4 % a rast miezd ostáva veľmi silný. "Hrozbou do budúcnosti je mzdovo-inflačná špirála, keďže zamestnanci sú dnes vo výhodnej vyjednávacej pozícii. Rast miezd nad úrovňou rastu produktivity je pre firmy čistým nákladom, ktorý následne presúvajú do cien tovarov a služieb," varoval Horňák.
V tomto roku očakáva ešte dve zníženia sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Podobne by mala ECB pokračovať aj v roku 2025, počas ktorého by malo dôjsť k ďalšiemu poklesu úrokov, avizoval.
Tento vývoj bude mať vplyv aj na hypotekárny trh. Úrokové sadzby na hypotékach by mali výhľadovo klesať v dôsledku obratu v menovej politike ECB, domáce faktory však budú tento pokles podľa analytika tlmiť.
"Dôvodom sú najmä vyššie výnosy na štátnych dlhopisoch či dodatočné zaťaženie bánk novým bankovým odvodom. Pokles sadzieb na Slovensku tak bude pomalší, resp. príde neskôr než v iných krajinách eurozóny," doplnil.
