Mesto Komárno je nominované na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
Keď prichádzame do Komárna, je horúci letný deň. Sparno nie je len v uliciach mesta, ale aj v historickej budove radnice v centre. Dlhodobým horúčavám neodolajú ani staré kamenné a tehlové budovy s hrubými múrmi.
Mesto na sútoku Dunaja a Váhu sa aj vzhľadom na zmenu klímy snaží zvyšovať energetickú efektívnosť svojich budov. Pri historických pamiatkach je to ťažké, lebo ich nemožno jednoducho obložiť izoláciou z polystyrénu.
Napriek tomu si Komárno podalo žiadosť o dotáciu z Plánu obnovy aj na staršie budovy.
„Väčšina miest opravovala staré komunistické budovy. My sme to skúsili s historickou budovou školy, hoci pri nej sa ťažko hľadá 30-percentná úspora spotreby energie, ktorá je podmienkou získania dotácie,“ vysvetľuje primátor Komárna Béla Keszegh.
Šetriť elektrinou sa dá aj pri verejnom osvetlení. V uplynulom roku v Komárne vymenili 70 percent starých pouličných lámp. „Máme aj časovanú reguláciu osvetlenia, a takto dokážeme usporiť desiatky tisíc eur,“ dodáva primátor.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Vyčistíme si mesto sami
Béla Keszegh vraví, že keď pred šiestimi rokmi zasadol na post primátora, mesto našiel, čo sa týka technických služieb a zabezpečovania likvidácie odpadu, v žalostnom stave.
Tieto služby pre mesto zabezpečovali externé firmy. Podľa Keszegha to robili draho, nekvalitne a neefektívne.
Preto sa rozhodol vytvoriť mestskú firmu, ktorá tieto činnosti prevzala. Že to bol dobrý krok, podľa neho ukazuje aj fakt, že miera separácie odpadu v Komárne stúpla zo 16 percent na dvojnásobok.
Náklady na zber a odvoz odpadu tvoria veľkú časť mestského rozpočtu, a to až 2,1 milióna eur ročne, čo bola jedna z hlavných motivácií pre zmenu systému. „Chceli sme však mať aj moderné a zelenšie mesto,“ dodáva primátor.
Radnica ešte aj dnes vynakladá ročne státisíce eur za nevhodne uložený odpad pri smetiakoch a za nelegálne skládky. Investovalo preto do kontajnerových stojísk, ktoré sú ohradené klietkami. Investuje do nich priamo mesto, nie bytové spoločenstvá, ako to býva zvykom inde na Slovensku. Vlani na stojiská išlo z mestskej kasy cez milión eur, tento rok ďalších 200-tisíc.
V Komárne pochopili, že separovať odpad sa musí človek naučiť a najlepšie už odmalička. Preto o tejto problematike učia deti už na školách. Niekedy aj názornými metódami.
„Na jednej škole sme skúsili prístup, že upratovačka nevyniesla smeti, kým neboli vyseparované. Keďže žiaci nechceli mať v škole neporiadok, radšej to urobili,“ spomína Keszegh.
Pri hospodárení s odpadom musí byť podľa neho vybudovaný celý systém od malých košov na bioodpad, cez väčšie kontajnery na zmiešaný a separovaný odpad, až po ich zber a recykláciu. „Ak jedna časť nefunguje, tak systém skolabuje,“ vysvetľuje primátor.
Mesto v rámci tejto stratégie vybudovalo aj nový zberný dvor za 350-tisíc eur a kompostáreň za 1,4 milióna eur. Občania tam môžu vyvážať svoj zelený odpad, ale aj brať si odtiaľ kompost. „Bez toho nemôžete čakať zázraky ani od obyvateľov,“ mieni Keszegh.
V rámci recyklácie odpadu stavilo Komárno aj na kompostáreň. (zdroj: Komárno)Chcú zarobiť na bioplyne
Aktuálne mesto pripravuje projekt na výstavbu bioplynovej stanice, v ktorej chce energeticky zhodnocovať bioodpad a mať z neho príjem. Vychádza z toho, že 90 percent zmesového komunálneho odpadu sa dá separovať a časť z neho aj energeticky zhodnotiť.
V súčasnosti Komárno za biologicky rozložiteľný odpad platí externej firme. Po novom by ho likvidovali vo vlastnej réžii, pričom energiu z neho by využívali napríklad v miestnom kúpalisku.
„Chceli by sme bioplyn využívať v našich zariadeniach, alebo ho predať dodávateľovi,“ vysvetľuje Keszegh.
Mesto sa ešte nerozhodlo, či postaví bioplynku alebo zariadenie s pyrolýzou. „Bioplynka stojí okolo dvoch miliónov eur, pyrolýza je asi o tretinu lacnejšia,“ porovnáva primátor. Pri rozhodovaní bude záležať aj na tom, či a komu sa dá výsledný produkt lepšie predať.
Komárno si vybudovalo vlastný zberný dvor. (zdroj: Komárno)
