BRATISLAVA. Od 1. augusta vstupuje do účinnosti nariadenie EÚ, ktoré reguluje využívanie systémov umelej inteligencie v rámci EÚ. Akt, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby európania mohli dôverovať produktom napojeným na systémy AI so sebou prináša aj rad povinností.
Za ich nedodržanie budú podniky sankciované až do výšky 35 miliónov eur alebo 7 % ich celosvetového obratu. Podľa samotných AI startupov však regulácie škodlivého aktéra nezastavia. Naopak, môžu mať vplyv na odliv firiem mimo EÚ.
EU AI Act, a teda Akt o umelej inteligencii, sa dotkne masy spoločností. Regulácia ovplyvní všetky podniky, ktoré chcú umiestniť svoje produkty využívajúce AI na trhy EÚ, ako aj európske spoločnosti využívajúce produkty napojené na systémy umelej inteligencie. Za takýto systém bude považovaný každý strojový systém, ktorý dokáže fungovať na určitej úrovni autonómne a zároveň sa dokáže učiť zo vstupov, ktoré dostáva.
Microsoft sa vzdáva miesta v správnej rade OpenAI Čítajte „Nariadenie rozdeľuje systémy umelej inteligencie do viacerých rizikových kategórií, pričom s vyšším rizikom súvisia aj prísnejšie opatrenia”, vysvetľuje Marek Priesol, Legal Partner v poradenskej spoločnosti BDO. Do najrizikovejšej skupiny pritom spadajú produkty, na ktoré sa už teraz vzťahujú právne predpisy EÚ o bezpečnosti výrobkov. Patria sem napríklad hračky, zdravotnícke pomôcky, autá či zariadenia pre letectvo. Okrem toho akt definuje rad ďalších špecifických oblastí produktov, ktoré sa budú musieť zaregistrovať na posúdenie pred ich uvedením na trh. Tejto povinnosti sa tak nevyhnú ani produkty využívané v oblasti kritickej infraštruktúry, vzdelávania, práva, migrácie, zamestnávania a ďalšie.
Regulácie so sebou však zároveň nesú aj riziko presunu lokálnych podnikov na trhy tretích krajín. Aj slovenské startupy už dnes vo veľkej miere využívajú zahraničné technologické centrá pre podporu akcelerácie ich biznisu. „Z pohľadu koncového zákazníka chápem obavu a opatrenia, ktoré Európska únia zavádza. Pre nás, ako tvorcov AI riešenia je to ďalšia komplikácia, ktorá sťažuje podnikanie a vývoj riešení v EÚ. To môže mať za následok rýchlejšie napredovanie firiem mimo EÚ, kde sú regulácie menšie až žiadne,” vyjadril sa Gejza Nagy, spoluzakladateľ slovenskej technologickej spoločnosti Luigi's Box.
Už v súčasnom stave sa pre väčšinu technologických startupov Amerika javí ako regulatívne jednoduchší a komerčne zaujímavejší trh oproti EÚ”, potvrdzuje Martin Herman, spoluzakladateľ slovenského medicínskeho startupu Powerful Medical, ktorý využíva umelú inteligenciu na zefektívnenie diagnostiky kardiovaskulárnych chorôb. Zároveň dopĺňa obavu, že regulácie nebudú stíhať s rýchlosťou vývoja AI držať krok.
Regulácia okrem toho obsahuje aj zoznam „zakázaných praktík” využívaných v rámci AI systémov, ktoré šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti zákona, t.j. od 1. februára 2025 už viac nemôžu byť v rámci EÚ používané. „O šesť mesiacov Vaša firma už možno nebude môcť používať niektoré systémy umelej inteligencie, ktoré používa dnes, preto ak AI používate, odporúčame Vám posúdiť možnosti ďalšieho používania vo vzťahu k tejto právnej norme,” upozorňuje Priesol z BDO.
Akt sa okrem toho používateľov systémov nedotkne iba možným obmedzením jeho dodávateľa. Regulácia totiž stanovuje aj požiadavky na preukazovanie transparenstnosti pri využívaní takýchto technológií, ako aj generovaní obsahu. Povinnostiam sa nevyhnú ani orgány verejnej moci. Výnimku v nariadení však dostali oblasti ako je vojenská obrana, záležitosti národnej bezpečnosti, oblasť vedeckého výskumu a vývoja či produkty určené pre čisto osobné účely.
