Keď prichádzate na myjavské kopanice v smere od Senice, nemôžete minúť obec Sobotište. Jazykovo síce patrí ešte na Záhorie, ale geograficky je už na hranici kopaníc, teda zvlnenej krajiny s roztrúsenými osadami na západnom okraji Slovenska pri hranici s Českom.
Keď si dohadujeme stretnutie so starostom Sobotišťa, rozpráva jazykom, ktorý mylne považujeme za záhorácke nárečie. Vladimír Jan Kružík však pochádza z okolia Ostravy: „Priženil som sa tu, začal som byť aktívny v miestnej samospráve a potom si ma ľudia zvolili za starostu.“
Na otázku, či sa obyvatelia Sobotišťa považujú za Záhorákov, alebo za kopaničiarov, odpovedá, že ani jedno, ani druhé. Obec leží na pomedzi týchto regiónov, za jej humnami sú už kopce a kopaničiarske osady.
Habáni lákajú až z Kanady
Sobotište je rodná obec slovenského národného buditeľa a zakladateľa družstevníctva Samuela Jurkoviča. Je po ňom pomenované aj miestne múzeum. Najväčšie lákadlo je však nedávno zrekonštruovaný habánsky mlyn.
Habáni boli odnožou protestantov, ktorí prišli do Sobotišťa v 16. storočí, keď ich vyhnali z Moravy. Boli typickí prísnou kresťanskou vierou, ale aj špecifickým oblečením, spoločným hospodárením a výrobou keramiky.

Múzeum habánov v bývalom vodnom mlyne láka do Sobotišťa aj zahraničných turistov. „Boli tu potomkovia habánov až z Kanady,“ spomína starosta.
Inak medzi turistami prevažujú Slováci, miestni chalupári a cyklisti. Pre nich plánujú vybudovať nabíjačku, aby sa z obce stala zastávka na ich trase na kopanice. Problém je, že v Sobotišti nie je žiadne ubytovanie. Najesť sa však dá v miestnej krčme aj v pizzérii.
Okrem mlyna sa v dedine nachádza aj viacero kaštieľov či skôr kúrií. Jedna je v súkromných rukách a chátra, jej majiteľ hľadá zdroje na opravu. V ďalšom je múzeum, knižnica a obecný úrad. V knižnici majú aj informačný stánok pre turistov s ponukou regionálnych produktov. Žiaľ, len cez týždeň.

Štefánik predáva
Meno Milana Rastislava Štefánika je značka, pod ktorou sa dá evidentne všeličo predávať. Najlepšie priamo na Mohyle na Bradle, kde je pochovaný rodák z neďalekej obce Košariská, ktorý bol politikom, generálom aj astronómom.
Cesta k mohyle z mesta Brezová pod Bradlom je opravená s hladkým asfaltom. Predpoludním sa na parkovisku pod mohylou práve otvára kaviareň v pojazdnom vozíku. Okolo je roztrúsených zopár stolíkov a stoličiek.
V pozadí je betónová, do terénu vsadená stavba. Má evokovať krídlo lietadla, v ktorom pri nehode v máji 1919 Štefánik zahynul. V budove je moderné infocentrum, ktoré postavilo mesto s pomocou štátnej dotácie. Pribudli aj toalety, ktoré v tejto lokalite chýbali.
Prevádzkovateľ Infobodu v areáli Bradlo Matúš Tomáška sa po príchode desiatky turistov premení na sprievodcu, agilne ich pozýva dnu, kde je premietacia sála a múzeum o živote a diele M.R. Štefánika.
Tomáška urobí rýchly, ale zaujímavý výklad o živote slávneho Slováka. Zaujme najmä deti. Radí im, aby sa snažili byť ako Štefánik, ktorého mottom bolo ísť za svojím snom napriek prekážkam.
Po krátkom desaťminútovom filme si návštevníci môžu kúpiť suveníry, ktoré sú späté so Štefánikom a jeho životom, ale aj šiltovku so skratkou M.R.Š. či tričko s jeho podobizňou. „Suveníry máme zväčša od miestnych výrobcov, snažíme sa byť v tomto lokálni,“ vysvetľuje Tomáška.

Okolo obeda už je v infocentre plno turistov a plné je aj parkovisko. „Ak sa nazbiera viac ľudí, môžu mať s parkovaním problém. Vtedy ako provizórium používame neďalekú lúku,“ vysvetľuje primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran.
Ako dodáva, pre odpor pamiatkarov a nevyriešené spory okolo pozemkov pod Bradlom so susednou obcou nemôže mesto vyberať za parkovanie poplatky, ani rozširovať plochu parkoviska.
V budúcnosti starosta Brezovej plánuje schovať odpadkové koše, ktoré sú nezakryté a špatia okolité prostredie. „Pri mohyle chceme nainštalovať aj obrie šachy, lebo tie mal Štefánik rád,“ dodáva Eva Zekucia z občianskeho združenia Odkaz Štefánik.

Solídna návštevnosť
Primátor odhaduje, že ročne mohylu navštívi okolo 200-tisíc turistov. Návštevnosti by podľa neho pomohol aj letný vlak z Trnavy, ktorý pred pár rokmi Trnavský VÚC zrušil pre nedostatok financií.
Čo sa týka zloženia turistov, prevažujú Slováci z okolia, školské zájazdy a Česi. „Chodia sem aj Taliani či Francúzi, ale skôr keď odbočia zo svojej trasy do kúpeľov v Piešťanoch, s ktorými spolupracujeme,“ vysvetľuje Eva Zekucia.
Medzi návštevníkmi sú aj cyklisti a motorkári. Bradlo je tiež na známej turistickej trase Cesta Hrdinov SNP. Presnejšie, „červená“ sa práve tu mení na Štefánikovu magistrálu a pod týmto názvom pokračuje až na Devín.
Pozitívne je, že turista sa má na Bradle kde najesť. Na nedávno zrekonštruovanej turistickej chate Bradlo nájdete jednoduché jedlá vrátane halušiek, ale aj remeselné pivo z neďalekých Piešťan.
Chata patrí mestu, ale v prenájme ju má Slovenský cykloklub, ktorý tam láka nielen cyklistov, ale tiež milovníkov filmov, keďže má aj letné kino. Na druhej strane, chata je ukrytá v lese a turista ju môže ľahko minúť.
Najesť sa dá aj v penziónoch v Brezovej pod Bradlom či Košariskách. Miestne reštaurácie sú však často otvorené len cez víkend alebo na objednávku.

Slovenské Toskánsko
Na kopaniciach v okolí Myjavy a Starej Turej sa darí slivkám či hruškám, z ktorých sa pália vychýrené destiláty. Na túto tradíciu stavili aj podnikatelia a životní partneri Mariana Turáková a Ľuboš Straka.