Kauza zatvorených kohútikov ruskej ropy od spoločnosti Lukoil cez Ukrajinu, ktorá má smerovať na Slovensko, môže mať nečakané rozuzlenie. Viaceré zdroje tvrdia, že za stopkou nie sú Ukrajinci, ale Rusi.
O čo v kauze ide, kto je v nej zapletený a je taká vážna, ako ju opisujú vládni politici?
1. Komu patrí ropa od Lukoilu?
Ropa, o ktorú sa vedie spor, podľa Bloombergu nepatrí ruskej firme Lukoil, ale jej dcérskej spoločnosti Litasco so sídlom vo Švajčiarsku. Na ňu sa ukrajinské sankcie nevzťahujú. To tvrdí aj ukrajinské veľvyslanectvo na Slovensku.
Podobne argumentuje Európska komisia, ktorá minulý týždeň zaslala list slovenskej vláde. Píše v ňom, že energetická bezpečnosť Slovenska nie je ohrozená. Zároveň však Slovensku a Maďarsku vyčíta, že počas dvoch rokov od začiatku ruskej invázie sa nedokázali viac odstrihnúť od ruskej ropy.
Európska komisia v liste tiež uvádza, že podľa jej analýz si Slovensko a Maďarsko dokážu zabezpečiť zásobovanie ropovodom Adria z Chorvátska, ktorý má dostatok voľnej kapacity.
Navyše, Lukoil nie je jediná ruská ropná spoločnosť v Rusku, ktorá dodáva surovinu ropovodom Družba na Slovensko. Na firmy Rosnefť a Tatnefť sa ukrajinské sankcie zatiaľ nevzťahujú.
Z Lukoilu prúdi do Slovnaftu podľa premiéra Roberta Fica (Smer) 40 percent ropy, čo však bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) spochybnil.

Ukrajina doteraz neozrejmila, prečo sankcie nastavila len na Lukoil. Aj preto je v celej kauze stále veľký priestor na špekulácie.
Podľa Hirmana môže v pozadí kauzy ísť o biznisové záujmy: „A tie nemajú nič spoločné so skutočnými záujmami samotných krajín ani s energetickou bezpečnosťou.“