
Píše sa rok 2006 a vedenie podniku Tatranské mliekarne dostáva tajný tip. „Mliekareň v Nitre na tom asi nie je dobre, vo veľkom sa zbavuje mlieka,“ znela správa, ktorá zalarmovala vedenie podniku v Kežmarku. Jeho väčšinový akcionár Mikuláš Bobák vedel, že toto môže byť pre jeho biznis veľká šanca.
Ale čo urobiť, aby túto informáciu vedel využiť? Urobil to najjednoduchšie, čo vedel. Napísal list, ktorý poslal do Holandska, keďže mliekareň v Nitre vlastnila holandská skupina Friesland Foods. Následne nezostávalo nič iné, len čakať, či sa Holanďania ozvú.
Aj tento moment výrazným spôsobom ovplyvnil podnikateľskú dráhu Mikuláša Bobáka, ktorý sa za tri desaťročia podnikania na Slovensku vypracoval medzi najvplyvnejších ľudí domáceho potravinárskeho priemyslu. Nie nadarmo ho médiá titulujú ako kráľa slovenského mlieka.
- Biznisový príbeh majiteľa Tatranských mliekarní Mikuláša Bobáka sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Na vlastných nohách
Kým časť ľudí po zmene režimu vyčkávala, čo bude, Mikuláš Bobák patril medzi tú skupinu manažérov, ktorá sa rozhodla využiť nové príležitosti. Hneď po revolúcii sa pustil do vlastných aktivít.
Na začiatku treba povedať, že vyštudovaný ekonóm so zameraním na zahraničný obchod len využil to, čo sa za socializmu naučil.

V čase revolúcie mal Bobák 30 rokov a pracoval v podniku Československé vagónky. Tie zastrešovali všetky podniky, ktoré v krajine vyrábali vagóny. Bobák konkrétne pracoval na oddelení obchodu popradskej Tatravagónky.
Veľmi rýchlo pochopil, že nový režim prináša nové šance. „Mal som určité väzby na zákazníkov, tak som už v deväťdesiatom roku začal podnikať,“ spomínal v roku 2016 pre Hospodárske noviny. V júni 1990 založil spoločnosť Mikuláš Bobák - Wagon Trading.
Firma pritom využívala tzv. sprostredkovateľský model, keď v západnej Európe brala objednávky na vagóny, ktoré dala vyrobiť na Slovensku. Vytvorila tak akýsi medzičlánok medzi zákazníkom a výrobným podnikom.

„Nahor nás dostala najmä spolupráca s jednou západoeurópskou skupinou s austrálskym kapitálom. To bola firma, ktorá požičiavala dopravcom v západnej Európe na lízing vagóny. My sme tejto lízingovke dodávali cisternové vagóny, ktoré si objednávala najmä od slovenských vagónok,“ približoval v roku 2015 pre Trend Bobák.
Priznal, že využívali cenové rozdiely na trhoch. „Na Západe sme uspeli preto, že na Slovensku sa po revolúcii dali vagóny vyrobiť lacnejšie. Dodávali sme aj priamo západoeurópskym dopravcom. Najmä nemeckým,“ naznačoval podnikateľ.
Aj keď mu firma vynášala a priniesla kapitál pre expanziu aj do iných odvetví, rozhodol sa vrátiť do Tatravagónky. Bolo to pritom v čase po privatizácii, keď podnik ovládol mafián Peter Steinhübel známy aj pod prezývkou Žaluď.