BRATISLAVA. V prvom polroku bolo na PN 453 712 ľudí, počet práceneschopných medziročne mierne vzrástol. Najkratšie maródovali obyvatelia Bratislavského kraja, naopak najdlhšie ľudia z Prešovského kraja.
V pondelok o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
"Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712," uviedol Kontúr.
Doplnil, že za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN-ku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Medziročne sa ich počet zvýšil o 45.681 poistencov na viac ako tri milióny.
Hovorca spresnil, že priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785. Pozitívny vývoj bol podľa neho ovplyvnený aj skrátením priemernej doby trvania PN-ky, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb. Dĺžka práceneschopnosti sa medziročne skrátila o pol dňa.
V júni poberalo rôzny typ dôchodku viac ako 1,45 milióna osôb Čítajte "Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roka sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní," priblížil Kontúr.
Z údajov SP vyplýva, že rozdiely v trvaní PN-ky závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) alebo dobrovoľne poisteného.
Najkratšie boli na PN zamestnanci, v priemere maródovali 43,12 dní. U SZČO to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.
