Spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
Horná Nitra sa na koniec ťažby hnedého uhlia pripravovala od roku 2018. Vtedajšia vláda Petra Pellegriniho rozhodla, že štát prestane cez faktúry spotrebiteľov dotovať drahú a neekologickú výrobu elektriny a tepla z domáceho hnedého uhlia v nováckej elektrárni a využije finančnú pomoc EÚ pri transformácii uhoľného regiónu.
Pôvodný termín v dôsledku tlaku Európskej únie posunula vláda z roku 2030 na rok 2023. Vlani v decembri sa tak tristo metrov hlbokou šachtou do podzemia spustili poslední baníci.
Slovenské elektrárne zároveň odstavili tepelnú elektráreň Nováky, ktorá vyrábala teplo pre tisícky domácností v Prievidzi, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch.
Jej rolu prevzala spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo. Za vyše 40 miliónov eur zrealizovala náročný investičný projekt, ktorý je ukážkou toho, ako sa dajú efektívne využívať obnoviteľné zdroje energií.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Nápad, ktorý zmenil región
Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH) pôvodne zabezpečovalo distribúciu tepla, ktoré nakupovalo od nováckej elektrárne. Podnik, ktorého väčšinovým vlastníkom je mesto Prievidza, mal preto minimálny dosah na koncové ceny pre domácnosti. To sa vďaka energetickej transformácii zmenilo.
Na začiatku bola nevyužitá drevoštiepková kotolňa pri bani Cigeľ, v ktorej Hornonitrianske bane Prievidza (menšinový vlastník PTH) ukončili ťažbu uhlia ešte v roku 2017.
Kotoľňa kedysi vykurovala areál bane a priľahlú obec Sebedražie. Hornonitrianske bane ju chceli zmodernizovať a získané teplo dodávať Slovenským elektrárňam, ktoré vtedy zásobovali teplom celú dolinu.
Podmienkou bolo dobudovanie teplovodu k hlavnému privádzaču medzi Novákmi a Prievidzou, čo však Slovenské elektrárne odmietli.
„Vtedy sme sa rozhodli, že to skúsime sami, s čím mesto Prievidza ako majoritný akcionár v PTH súhlasilo. Prečo robiť len distribúciu tepla, ak môžeme teplo aj vyrábať? A mať dosah na náklady a cenu tepla?“ spomína predseda predstavenstva PTH a šéf dozornej rady Hornonitrianskych baní Rastislav Januščák.
Súťaž so Slovenskými elektrárňami
Slovenské elektrárne a PTH začali paralelne pracovať na vlastných projektoch, ktoré by nahradili výrobu tepla z uhlia. Ministerstvo investícií (MIRRI) ich dalo posúdiť expertom z európskeho poradného orgánu Jaspers. Štúdiu na posúdenie alternatív dodávok tepla si nechala spracovať aj prievidzská radnica, ktorá mala hlavné slovo pri výbere riešenia.
Spoliehajú sa na nich Goodyear či Continental, v Bratislave stavajú budovu za milióny Čítajte Slovenské elektrárne svoj projekt opreli o výstavbu nového zdroja tepla v nováckom areáli. Ich plán počítal s dvoma kotlami na biomasu a tromi kotlami na zemný plyn.
Nerátal však s rekonštrukciou kľúčového tepelného potrubia medzi Novákmi a Prievidzou. Trinásťkilometrová rúra z roku 1987 bola zastaraná a pri distribúcii tepla vznikali veľké straty.
Projekt PTH stál okrem plynových kotolní aj na mixe obnoviteľných zdrojov energií, od štiepkových kotolní, cez solárne kolektory až po využívanie banských vôd.
Bol to komplikovanejší projekt s prvkami moderných technológií, ku ktorému sa priklonil Jaspers a napokon aj mestá Prievidza a Nováky. Jeho plusom mala byť nižšia cena tepla, a to hlavne vďaka tomu, že výrobcom aj distribútorom by sa stala PTH.
Keď im napísali z Financial Times, mysleli si, že je to spam. Ich garážový biznis je špičkou v Európe Čítajte Projekt PTH dostal zelenú v lete 2021. „Vedeli sme, že máme len dva a pol roka, kým Slovenské elektrárne vypnú elektráreň Nováky,“ pripomína Januščák.
Napokon sa to stihlo. Celkové náklady projektu sa vyšplhali na 43 miliónov eur. Necelých dvadsať miliónov pokryli eurofondy, šesť miliónov eur bolo z vlastných zdrojov PTH a zvyšok sa financoval bankovým úverom s úrokom 1,5 percenta.
