BRATISLAVA. Slovenskému zdravotníctvu chýbajú komplexné opatrenia, ktoré by znamenali jeho stabilizáciu. Pri živote ho držia len čiastočné riešenia.
Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zameraná na postupy rezortu zdravotníctva v rokoch 2018 až 2023 vo viacerých oblastiach.
Koncepcia udržateľného riadenia
Kontrolóri na základe jej výsledkov odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal vládu žiadať od ministerstva zdravotníctva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia sektora.
"Ak nie je zrejmá reálna potreba a následná distribúcia verejných zdrojov v systéme verejného zdravotníctva, výsledkom bude neustále sa znásobujúci nedostatok financií," doplnila podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
Poukázala na to, že napriek prijatiu čiastočných opatrení, zdravotníctvu stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia, lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti, ale i vytvorenie organizačného útvaru, ktorý by odborne a metodicky pomáhal podriadeným organizáciám.
Tretina Slovákov sa nevie dostať do nemocnice, ukázal prieskum Čítajte NKÚ na základe kontroly skonštatoval, že aj naďalej je zásadným problémom hospodárenie univerzitných a fakultných nemocníc.
"Naďalej totiž tieto koncové zariadenia generujú straty, zadlžujú sa a platia faktúry vo výraznom časovom oneskorení. Auditom potvrdeným rizikom je aj to, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva a odčerpávať financie, ktoré by mali byť primárne použité na liečbu pacientov, prevádzku nemocníc či odmeňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu," priblížila Crkoňová.
Upozornila tiež, že Slovensko oneskorenými platbami porušuje európsku smernicu, za čo od minulého roka čelí žalobe.
Nárast prevádzkových nákladov
V kontrolovanom období zároveň NKÚ spozoroval viditeľný nárast prevádzkových nákladov fakultných a univerzitných nemocníc. To podľa neho spôsobili aj niektoré kroky zo strany štátu, napríklad zvyšovanie osobných nákladov.
"Až 84 percent všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých práve na mzdy a odmeňovanie zamestnancov," uviedla podpredsedníčka kontrolného úradu s tým, že zo zvyšných príjmov nebolo možné zabezpečiť ostatné zvýšené náklady súvisiace s prevádzkou i zdravotnou starostlivosťou.
NKÚ tiež poukázal na personálnu nestabilitu na ministerstve. Ide podľa neho o jeden z vážnych problémov, ktorý ovplyvňuje prípadné reformy v zdravotníctve.
"Na ministerstve bolo v tomto období zároveň prijatých 36 významných organizačných zmien, keď vznikali, zanikali a transformovali sa rôzne odborné útvary, pričom kontinuita plnenia niektorých úloh nebola vôbec zabezpečená," dodali kontrolóri. K zlepšeniu podľa nich nedošlo ani pri nakladaní s majetkom štátu.
Kontrola bola zameraná na päť oblastí - hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné zmluvy, náklady spojené so správou stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za výsledky.
Pripravuje sa centrálne riadenie nemocníc
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii na výsledky kontroly uviedlo, že s NKÚ intenzívne komunikuje a poskytuje maximálnu súčinnosť pri hľadaní krokov na odstránenie nedostatkov.
"Ministerstvo pripravuje formu centrálneho riadenia nemocníc v pôsobnosti rezortu. Toto opatrenie nám vyplýva aj z plánu obnovy a odolnosti," poznamenali z komunikačného odboru rezortu.
