Spoločnosť Telegrafia je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Košická firma Telegrafia patrí medzi svetovú špičku vo vývoji varovných systémov, špecializuje sa na hlasové sirény. Využívajú sa v mestách a obciach, ale aj v priemyselných podnikoch, upozorňujú na blížiace sa kritické situácie alebo hrozby pre zdravie zamestnancov.
Slovenský trh je pre firmu, ktorú založili bratia Peter a Štefan Marčákovci, minoritná záležitosť. Telegrafia robí biznis najmä v globálnych vodách. Jej sirény našli uplatnenie v 96 štátoch sveta, od Francúzskej Polynézie cez USA a Európu až po Indiu.
„Dodávame veľké varovné systémy, v ktorých sú desiatky až stovky sirén, ale máme aj malé projekty, kde je počet sirén v jednotkách kusov,“ vysvetľuje Peter Marčák. Vo firme je generálnym riaditeľom, jeho brat Štefan zastrešuje jej obchodné aktivity.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Kľúčový tender pre Gabčíkovo
Peter Marčák na sklonku socializmu pracoval v Tesle Pardubice. Štátny podnik vyvíjal rádiolokačnú technológiu, radarové zariadenia a televíznu techniku, vo vtedajšom Československu bol pojmom.
Pôvodne bol v Pardubiciach na polročnom školení, keďže Tesla chcela postaviť fabriku v Košiciach. „Nakoniec som si tam odslúžil aj vojenskú službu a vrátil som sa po troch rokoch,“ spomína.
Čoskoro však prišla Nežná revolúcia. Podnik, zamestnávajúci tisícky pracovníkov, sa transformoval, rozdelil a neskôr sprivatizoval.
„V Košiciach nás prepustili medzi prvými. Urobil som si vtedajšiu obdobu živnosti a začal podnikať,“ hovorí Peter Marčák. Spočiatku s kolegami servisovali zariadenia Tesly, ale otvorené hranice im umožnili dostať sa k súčiastkam zo Západu, čo ich nakoplo k vývoju a výrobe vlastnej elektroniky.
Telegrafia (ako eseročku ju založili v roku 1991) sa najprv zameriavala na rádiové diaľkové ovládania, vyvíjali tiež meracie prístroje, ktoré umožňovali ich testovanie a diagnostiku.
K varovným systémom sa Košičania dostali až v novom miléniu, keď bol v roku 2006 vyhlásený tender na varovný systém pre Vodné dielo Gabčíkovo. „Nemali sme síce varovné systémy, ale mali sme kvalitné rádiové ovládanie a meranie. Prvý tender sme nevyhrali, ale druhý už áno,“ spomína Peter Marčák.
Prvé sirény vo varovných systémoch dovážali z Nemecka. Netrvalo však dlho a zistili, že v porovnaní s rádiovým ovládaním je siréna relatívne jednoduché zariadenie, a tak ho začali vyrábať vo vlastnej réžii.
Keď im napísali z Financial Times, mysleli si, že je to spam. Ich garážový biznis je špičkou v Európe Čítajte Doma sú najmä v Latinskej Amerike
Siréna pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvou sú ozvučnice, ktoré sa zvyčajne umiestňujú na strechy budov alebo na stĺpy. Druhou je skriňa s elektronikou, obsahuje rôzne typy elektronických modulov s plošnými spojmi, procesormi a ďalšími komponentmi, zabezpečujúcimi správne fungovanie sirény.
Vývoj elektroniky sústreďuje Telegrafia vo vlastných rukách v Košiciach, výrobu prenecháva na dodávateľov. Jedným z nich je oravská spoločnosť CRT electronics, ktorá sa špecializuje na osadzovanie dosiek plošných spojov. „Následne plošné spoje v moduloch oživujeme a kalibrujeme podľa požiadaviek projektu,“ vysvetľuje Peter Marčák.
Telegrafia má široké portfólio varovných systémov. Niektoré upozorňujú na blížiacu sa prírodnú pohromu, ako sú povodne, cunami či zemetrasenie. Iné sa zasa využívajú na letiskách, vodných dielach, v kameňolomoch a baniach či v ropnom a plynárenskom sektore.
Najväčším trhom Telegrafie sú štáty Latinskej Ameriky. „Niekedy nám vyskočia veľké projekty v Indii, inokedy v Nemecku alebo v ďalších kútoch sveta,“ dodáva Štefan Marčák.
Množstvo projektov má firma v Brazílii, čo súvisí so zmenou legislatívy po nešťastiach, ktoré túto krajinu zasiahli.
Napríklad v novembri 2015 pri pretrhnutí hrádze odkaliska uniklo 44 miliónov kubických metrov banského kalu, ktorý obsahoval zvyšky železnej rudy a ťažké kovy. Zahynulo devätnásť ľudí a stovky obyvateľov muselo byť presídlených. Banské spoločnosti BHP a Vale vyplatili na odškodnom takmer desať miliárd dolárov.
V roku 2019 si pretrhnutie hrádze pri meste Brumadinho vyžiadalo dokonca 270 obetí. Problém bol, že varovný systém ťažobnej firmy Vale, ktorý mal ľudí v okolí varovať, nefungoval.
Brazília následne v snahe predísť obetiam pri takýchto nešťastiach prijala zákon, na základe ktorého banské spoločnosti musia inštalovať varovné systémy a pravidelne kontrolovať ich funkčnosť. Množstvo firiem muselo obstarať nové systémy, čo bola obrovská biznisová príležitosť aj pre košickú Telegrafiu.
Spoliehajú sa na nich Goodyear či Continental, v Bratislave stavajú budovu za milióny Čítajte 
