Slovákom sa poistenie zdá drahé a nerozumejú mu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa u nás mnoho ľudí vôbec nepoistí.
Oproti minulosti však máme viac záplav, silných búrok s krupobitím, či náhle tzv. konvektívne búrky, ako bola teraz napríklad na Pohode.
Klimatickú zmenu ako hrozbu však vníma podľa prieskumu OECD len málo ľudí, povedala v rozhovore MÁRIA KAMENÁROVÁ, aktuárka a podpredsedníčka predstavenstva v Partners poisťovni.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo rastú škody po živelných pohromách?
- Ako sú Slováci poistení?
- Prečo si majetok a zdravie nepoisťujú?
- Ako sa poisťovne pripravujú na klimatickú zmenu?
Záplavy, ľadovec či silný vietor trápia Slovákov častejšie ako v minulosti. Vidno to aj v štatistikách poisťovní, že škôd vplyvom zmeny klímy je viac?
Áno, tieto udalosti rastú významným spôsobom. V 2023 boli celkové katastrofické škody v sume 291 miliárd dolárov, čo bolo 24 percent nad desaťročným priemerom.
Sú tri hlavné trendy, ktoré zvyšujú škody vyplývajúce z klimatických zmien. Prvým je samotná zmena klímy, ktorá sa deje v prírode. Je viac CO2 emisií, čo spôsobuje skleníkový efekt, je teplejšie, vlhšie, stúpa teplota morí. Čím väčšia je vlhkosť, tým prírodné javy – búrky, víchrice, ľadovce - naberajú na sile.
Aj na Slovensku pozorujeme väčší výskyt prírodných živlov. Máme lokálne náhle búrky, tzv. konvektívne búrky, ako bola teraz napríklad na Pohode. Vtedy spadne naraz veľmi veľa vody a búrku sprevádza silný vietor. V celosvetovom meradle je to druhý najčastejší výskyt katastrofických škôd v súčasnosti.
Čo je prvé?
Na prvom mieste sú tropické cyklóny, hurikány, veľké tornáda. Tie u nás nemáme. Aj keď už aj tu nejaké vznikajú, menšie tornádo bolo napríklad na juhovýchodnom Slovensku. Nemáme tu však na tornáda predispozície - veľké roviny, kde by vietor nadobudol vysokú rýchlosť.
Mária Kamenárová
- Je absolventkou Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, so špecializáciou na poistnú matematiku a štatistiku.
- Doktorát z rovnakej fakulty robila na tému Kvantitatívne metódy v ekonomike, zameranie na aktuárstvo.
- V oblasti aktuárstva a riadenia rizík v poisťovniach, dôchodkových spoločnostiach a investičných fondoch má prax viac ako 25 rokov.
- V minulosti pracovala v ING skupine, ČSOB poisťovni aj Swiss RE. Aktuálne je podpredsedníčkou predstavenstva v Partners poisťovni.
- Je bývalou podpredsedníčkou a dlhoročnou členkou Rady v Slovenskej spoločnosti aktuárov a tiež bývalou predsedníčkou a členkou predsedníctva v Európskej asociácii aktuárov.
Aké sú ďalšie príčiny nárastu škôd?
Ďalším dôvodom, okrem spomínanej zmeny klímy, je rast populácie a hustoty osídlenia. Keď boli mestá menšie a prišlo k prírodnej udalosti, mala za dôsledok menšiu škodu. Celková výška škôd rastie aj v dôsledku inflácie.
Majú Slováci majetok poistený?
Celosvetovo je len 38 percent škôd poistených, teda takmer 60 percent zostáva nekrytých. Slovensko je v porovnaní s vyspelými krajinami celkovo podpoistené. Poistenosť podľa správy EIOPA (European Insurance and Occupational Pensions Authority), čo je orgán dohľadu nad poisťovňami členských krajín Európskej únie, u nás dosahuje len päť až dvadsať percent.
Prečo sa ľudia nepoisťujú?
Prieskum, ktorý robil EIOPA, prišiel na päť dôvodov, prečo to tak je. Prvým je, že ľudia majú nízky príjem alebo sa im poistenie zdá drahé a nerozumejú mu ako takému. Ďalším faktorom je negatívna skúsenosť z minulosti a spôsob, ako im bolo poistenie predané. Svoju úlohu zohráva aj nedostatočné uvedomovanie si rizika. Ľudia tiež podceňujú klimatické zmeny.
OECD merala vedomosti 15-ročných študentov, ako definujú klimatickú zmenu. Slovensko napríklad v porovnaní s Talianskom skórovalo veľmi nízko. Klimatickú zmenu vnímalo ako hrozbu na Slovensku 10 až 15 percent študentov, v Taliansku to bolo 90 percent, čo je veľký nepomer.
Čím to môže byť?
