BRATISLAVA. Slovenský plynárenský priemysel plánuje zasiahnuť do situácie s obnoviteľnými zdrojmi energie na Slovensku, a to prostredníctvom rozvoja veterných parkov.
V súčasnosti má v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie päť projektov veterných parkov. Inšpiráciu a argumenty v prospech výstavby veterných turbín hľadá SPP okrem iného aj v susednom Rakúsku.
"Vďaka skúsenostiam z rakúskej obce Prellenkirchen už teraz vidíme prínos veterných parkov pre tamojší život. V obci už viac ako desať rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní či poplatkov a finančné prostriedky z prenájmu sú využívané na jej rozvoj," uviedol Tomáš Kupka z SPP a doplnil, že úlohou investora je tiež vybudovanie prístupových ciest, ktoré sú v Rakúsku využívané aj ako cyklochodníky.
Plynári plánujú výstavbu veterného parku v lokalite Drahovce, a po dva parky tiež v oblasti Galanty a v katastri Skalice. SPP zdôraznil, že vybudovanie veterného parku je náročný proces, ktorý si zo strany investorov vyžaduje splnenie množstva kritérií.
Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie konkrétneho veterného parku sa dôsledne berú do úvahy migračné trasy vtákov či výskyt chránených druhov, dôležité je tiež zachovanie minimálnej vzdialenosti veterných veží od obydlí.
Jadro prehráva so zelenou elektrinou súboj o čas, no je vraj pre chudobných Čítajte Presvedčiť obyvateľov dotknutých obcí o výhodnosti výstavby veterných parkov nie je jednoduché. Vo viacerých lokalitách už vznikli petície proti týmto obnoviteľným zdrojom energie.
SPP pripomenulo, že na Slovensku platia pre umiestnenie turbín veľmi prísne predpisy a technologický pokrok výrazne znížil hlučnosť zariadení.
"Dnešné turbíny sú výrazne tichšie ako ich predchodcovia, majú integrované protikolízne systémy na ochranu vtáctva a sú takmer plne recyklovateľné, čo znižuje ich ekologickú stopu," vyrátali plynári argumenty v prospech veterných elektrární.
Špecialistka projektov obnoviteľnej energie SPP Lenka Jamborová spresnila, že životnosť jednej turbíny je zvyčajne 25 rokov. Po uplynutí tejto doby sa celá veža demontuje, pričom 95 percent materiálov vrátane lopatiek je následne pripravených na recykláciu. Po skončení životnosti turbín môže byť pôda rýchlo a efektívne vrátená do pôvodného stavu.
"Vieme, že bez veternej energie sa nám bude ťažko držať krok s Európskou úniou a jej plánmi na zníženie emisií oxidu uhličitého. Hneď za hranicami máme skvelý príklad úspešnej synergie krajiny a veternej energie, ktorá funguje už viac ako dve dekády a minimálne ďalšie dve aj bude. Verím, že aj na Slovensku dáme šancu pokroku," dodala Jamborová.
Európska únia je v súčasnosti domovom 107-tisíc veterných elektrární, ktoré produkujú 19 percent elektrickej energie Európy a zamestnávajú viac ako 350-tisíc pracovníkov. Na rozdiel od našich susedov Slovensko od roku 2003 nepostavilo ani jednu veternú elektráreň.
