Poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) navrhujú zlegálniť prepitné, pričom časť z neho by sa nemala zdaňovať a čiastočne by sa z nich nemali platiť zdravotné odvody.
Ak ich návrh prejde, prepitné sa bude povinne uvádzať na pokladničnom bloku a zamestnávateľ bude povinný zvýšiť oň mzdy čašníkov a barmanov.
Národniari tvrdia, že im ide o „zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov v gastronómii a hotelierstve“.
Podľa majiteľov reštaurácií však návrh SNS cieli na problém, ktorý nie je akútny a nestoja na ňom vyššie mzdy zamestnancov. Na tie by podľa nich boli potrebné iné opatrenia.
Zarobí aj štát?
Národniari tvrdia, že zmeny v prepitnom vyriešia takzvanú sivú zónu, teda príjmy, z ktorých sa neplatia dane a odvody. Zlegálnením prepitného preto podľa nich zarobí aj štát.
Prepitné možno v štandardnom daňovo-odvodovom režime poskytnúť aj v súčasnosti. A to v prípade, keď ho prevádzkovateľ reštaurácie zaúčtuje na pokladničnom bloku, najčastejšie v kombinácii s platbou bankovou kartou. Prepitné sa takto stáva súčasťou tržieb podniku. Druhá vec je, či a v akej miere ho potom dostanú zamestnanci.
Fakt je, že oveľa bežnejšie v slovenských reštauráciách a kaviarňach sa prepitné dáva v hotovosti, a to aj keď účet platíte kartou. Takéto prepitné sa nestáva súčasťou tržieb, a naozaj sa z neho neplatia dane ani odvody.
Ak by podnik podľa návrhu národniarov takto prijaté prepitné priznal v tržbách, do výšky 20 percent z hrubej mzdy by bolo oslobodené od dane z príjmu a zdravotných odvodov, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ.
Príklad: Ak by si zamestnanec napríklad k základnému platu 750 eur privyrobil na prepitnom ďalšie dve stovky, štátu by platil daň z príjmu iba z 10 eur, lebo 20 percent z 950 eur je 190 eur. Zároveň by však za celé dve stovky odviedol odvody svoje zdravotné a sociálne odvody.
Snažíme sa predať zemiaky s múkou v slanej vode. Halušky nemajú šancu poraziť pizzu (rozhovor) Čítajte 
