BRATISLAVA. Európska referenčná cena plynu zostane túto zimu ovplyvňovaná počasím a geopolitikou, ale v prípade obzvlášť nepriaznivého počasia by mohla zo súčasných úrovní vzrásť takmer o 49 %.
Ako referuje web Montel News, v stredu to uviedla švédska banka SEB.
V holandskom uzle TTF sa v súčasnosti zemný plyn obchoduje za 37 eur/MWh, pričom v utorok sa obchodoval za týždenné minimum, keďže úrovne zásobníkov plynu v Európskej únii dosiahli 92,5 % naplnenia. To podľa SEB „vytvára dojem, že EÚ je dobre pripravená na zimu“.
SPP distribuuje po Slovensku len ruský plyn, Ficov plán má riskantné trhliny Čítajte Úrovne skladovania by však mohli rýchlo klesnúť v prípade „tvrdej zimy“ uprostred prebiehajúceho intenzívneho súperenia s Áziou o dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), na ktorý sa Európa obrátila po vypuknutí vojny na Ukrajine.
SEB uviedla, že mierna zima by mohla viesť k stabilizácii cien na úrovni okolo 35 eur/MWh, čo je v súlade s jej očakávaniami na rok 2024, ale „krutá zima by pravdepodobne posunula ceny až na 55 eur/MWh a možno aj vyššie“.
Banka minulý týždeň varovala, že akákoľvek nepredvídaná údržba ovplyvňujúca toky nórskeho plynu do zvyšku Európy bude mať zničujúce účinky na trhy. Tiež poznamenala, že štatisticky 20 % zím bolo miernejších ako normálne, 20 % bolo drsnejších a zvyšných 60 % sa pohybovalo okolo historického priemeru.
Pre rok 2025 prognózuje zvýšenie o osem eur/MWh oproti predchádzajúcej predpovedi na 38 eur/MWh, zatiaľ čo v roku 2026, keď sa globálna kapacita skvapalňovania začne zvyšovať rýchlejšie, by mohla cena v priemere dosiahnuť 34 eur/MWh. SEB podotkla, že na pretrvávajúce vysoké ceny majú vplyv hlavne vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.
SEB očakáva, že napäté trhové podmienky budú pretrvávať až do roku 2027 v dôsledku oneskorení v projektoch LNG, ale očakáva tiež, že európske ceny plynu sa časom „normalizujú“ a do roku 2027 sa stabilizujú na úrovni 30 eur/MWh. Na Európu by však mohlo negatívne vplývať, ak by sa čínska ekonomika zotavila z pokračujúceho prepadu.
Švédska banka tiež vidí pokračujúce riziká v rusko-ukrajinskom konflikte, najmä s ohľadom na bezpečnosť ukrajinskej infraštruktúry. Poznamenala však, že vplyv Moskvy na európske energetické trhy od roku 2022 zoslabol, keďže kontinent sa prispôsobil poklesu dodávok z Ruska.
