BRATISLAVA. Daň z pridanej hodnoty by mohla po štrnástich rokoch na Slovensku vzrásť. Vôbec prvýkrát to naznačil premiér Robert Fico uplynulý víkend v relácii Sobotné dialógy.
Ešte pred pár mesiacmi pritom premiér o zvyšovaní DPH nechcel ani počuť. „Ja hovorím veľmi jasne. Ja som odporcom zvyšovania DPH. Musíme nájsť, ak máme konsolidovať, iné možnosti, ako sa postaviť ku konsolidácii verejných financií,“ povedal na jar.
Teraz premiér pripúšťa, že DPH by sa mohla zvýšiť a hovorí tiež o "brutálnych" daniach pre banky.
Dočítate sa:
- koľko by do štátneho rozpočtu mohla priniesť vyššia DPH,
- ako sa Fico staval k zvyšovaniu DPH v minulosti,
- čo by pre zamestnávateľov znamenalo zavedenie novej dane.
Chlieb lacnejší, ostatok drahšie?
Dnes je na Slovensku DPH na úrovni dvadsať percent. Z doterajších vyjadrení premiéra nie je jasné, o koľko presne by sa mohla zdvihnúť. Fico v diskusnej relácii spomínal ako príklad vyššiu daň dvadsaťdva alebo dvadsaťtri percent na chladničku, keď ju ľudia kupujú raz za štyri roky.
Zároveň dodal, že ešte nie je nič isté a vláda diskutuje aj o iných možnostiach, ako získať peniaze do štátnej kasy. Ohlásená konsolidácia má totiž dosiahnuť hodnotu až 1,5 miliardy eur. Jej konkrétne opatrenie má minister financií Ladislav Kamenický predstaviť budúci týždeň.
S myšlienkou zvyšovania DPH prišla vlani aj úradnícka vláda ekonóma Ľudovíta Ódora. Ministri vtedy odhadli, že ak by sa daň z pridanej hodnoty zvýšila o jeden percentuálny bod, teda na dvadsaťjeden percent, do rozpočtu by to odhadom prinieslo pol miliardy eur. Pri vyššom náraste, teda na dvadsaťdva percent, by štát získal ročne viac ako miliardu eur.
Zvyšovanie dane je však medzi politikmi veľmi neobľúbené opatrenie. Ľudia ho totiž pocítia priamo vo svojich peňaženkách. A to najmä tí s najnižšími mesačnými zárobkami. Fico preto hovorí, že ak vláda nakoniec zvýši DPH, urobí tak len v prípade, že zároveň zníži daň na základné potraviny.
„Potraviny sú veľmi drahé. Znížime sadzbu na päť alebo nula pri základných potravinách,“ povedal Fico. Ide o potraviny, ktoré už dnes majú nižšiu – desaťpercentnú sadzbu. Vzťahuje sa na rôzne druhy mäsa, čerstvé pečivo, niektoré mliečne výrobky, zemiaky či cibuľu. Práve tieto potraviny by mali ešte zlacnieť.
Nakoľko ľudia pocítia zmeny v peňaženkách, je v súčasnosti podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka ťažko povedať. Záleží to na tom, aké tovary dostanú vyššiu DPH, ale aj na tom, ktoré potraviny budú mať zníženú sadzbu.
„Hrubý prepočet na základe publikovaných čiastkových dát ukazuje, že nárast inflácie na úrovni jedného percentuálneho bodu nie je vylúčený. Všetko však závisí od konečného celkového nastavenia,“ vysvetľuje.
Vyhovárajú sa na predchodcov
Naposledy zvyšovala DPH vláda Ivety Radičovej v roku 2011, a to z devätnástich na dvadsať percent. Zdôvodňovala to deficitom na úrovni osem percent, ktorý jej nechal jej predchodca.
Ako upozorňuje Horňák, inflácia (teda zjednodušene rast cien) sa vtedy zvýšila o 0,6 percentuálneho bodu. Vtedy opozičný líder Fico v tom čase nešetril kritikou a zvýšenie DPH nazval najhorším pravicovým riešením. Nepopulárne opatrenie sa malo zrušiť po troch rokoch, keď deficit klesne na tri percentá.
Po páde Radičovej vlády sa daň z pridanej hodnoty už nikdy neznížila. Druhá vláda Roberta Fica sa rozhodla ponechať ju na vyššej hranici. Fico to vtedy zdôvodňoval tým, že nižšia devätnásťpercentná daň „nemá absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia“.
Zníženie sadzby dane o jeden percentuálny bod pre štátny rozpočet znamenalo v tom čase potenciálny výpadok príjmov v objeme približne 230 miliónov eur. „Čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom. Ja sa prikláňam skôr k tomu: rozdeľme tých 200 miliónov medzi ľudí, ak ich máme dávať obchodníkom. To je naša filozofia,“ zdôvodňoval vtedy premiér.
Bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor tvrdí, že Fico sa opäť snaží hodiť vinu za stav verejných financií na iných. „Pritom len žne, čo zasial. Premiérom bol štyrikrát, nikto nebol pri moci dlhšie ako on,“ povedal.
Pri konsolidácií je podľa neho dôležité poradie krokov, ktorými vláda šetrí. „Najskôr treba využiť iné nástroje na konsolidáciu ako zvýšenie DPH - šetriť na výdavkovej strane štátu. Lenže Fico nebol nikdy zodpovedným hospodárom. Vie len rozdávať a rozhadzovať a ani teraz sa mu šetriť nechce,“ dodal Ódor.
Brutálna daň pre banky
Zvyšovanie DPH nie je podľa Fica jediná možnosť, ako získať peniaze. Zopakoval, že v hre sú aj „brutálne dane pre banky“. Ide o dane z finančných transakcií, ako ich vláda nazýva, a ktoré by platili podnikatelia – právnické osoby a bankové inštitúcie.
Zamestnávatelia sa takémuto zvýšenia bránia s tým, že by mohlo mať likvidačné následky. Firmy a podnikateľov by takéto opatrenie ročne na daniach stálo o 540 miliónov eur navyše oproti tomu, čo platia už dnes.
Daň z platobných transakcií aj tak zaplatia ľudia. To vám ale vláda nepovie Čítajte Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa pri výpočte odvolávajú na to, ako daň funguje v susednom Maďarsku. Práve ním sa Smer chce zrejme inšpirovať.
Ročne sa podľa nich u nás zrealizujú platobné transakcie v hodnote 1,6 bilióna eur, v Maďarsku je to takmer trikrát viac. No aj tu by to podľa nich u nás veľmi negatívne zasiahlo celú ekonomiku. „Zavedenie transakčnej dane môže pre Slovensko v horizonte pätnástich rokov znamenať pokles HDP až o dve percentá, čo je extrémne číslo. To by znamenalo stratu približne osemtisíc pracovných miest, čo je ako zrušiť dve automobilky,“ vysvetľuje hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay.
