Rusko prispôsobilo svoju ekonomiku vojne na Ukrajine. Rastú výdavky na obranu, štátne zbrojárske firmy zvyšujú platy, vláda posiela viac peňazí na sociálne dávky. Ruská ekonomika sa „prehrieva“, chýba zhruba 1,7 milióna práceschopných ľudí.
V júli musela ruská centrálna banka opakovane zvýšiť základnú úrokovú sadzbu zo 17 na 18 percent (v septembri sa očakáva 19 percent). Dôvodom je, že Rusi sa pre dotačné schémy a prudký rast platov začali masívne zadlžovať.
Rusko je ďalším príkladom toho, čo dokážu napáchať dotácie. Za tri roky vytvoril Putin v krajine hypotekárnu bublinu, ktorá nafúkla ceny nehnuteľností. Tie sa stali najmä vo veľkých mestách nedostupnými.
V článku sa dočítate
- Prečo sa hypotéky v Rusku odtrhli z reťaze,
- ako vyleteli ceny domov a prečo ich Rusi aj tak vo veľkom kupujú,
- koľko platov potrebuje Rus na kúpu auta,
- že prudko narástli malé pôžičky chudobných pred výplatou, no zadlžujú sa aj bohatí.
Dotovanie hypoték
Program štátom dotovaných hypoték bol pôvodne spustený v apríli 2020, teda v čase pandémie. Mal plniť dve úlohy - pomôcť developerom prežiť a cez lacnejšie hypotéky sa mal riešiť „akútny problém bývania“.
Pôvodne bolo opatrenie zavedené len na šesť mesiacov, malo sa podporiť 250-tisíc pôžičiek. Lenže po polroku lobingu stavebníkov a neochoty politikov zrušiť populárny program sa dotácie začali predlžovať až do júla 2024. Celkovo bolo v priebehu troch rokov poskytnutých 1,5 milióna hypoték v celkovej výške šesť biliónov rubľov (približne 59 miliárd eur).
Program zameraný na novostavby sa odtrhol z reťaze. Pri jeho zavedení bola základná úroková sadzba centrálnej banky 4,5 percenta a hypotéky sa ponúkali za 6,5 percenta. Po invázii Ruska na Ukrajinu chcela domáca centrálna banka svoju menu - rubeľ stabilizovať a úrokové sadzby na čas dvihla až na 20 percent, ale úverový ošiaľ to nezastavilo.
