Výrobca tradičných oblátok po 30 rokoch mení majiteľa. Seredský I.D.C. Holding, ktorý vyrába Horalky, Tatranky či Kávenky, kupuje írska potravinárska skupina Valeo Foods.
„Môj záujem bol, aby I.D.C. Holding naďalej pokračoval ako celok, aby sa cez nového partnera dostal aj na nám neprístupné trhy. A toto všetko Valeo Foods spĺňalo,“ vysvetlil doterajší vlastník podniku Pavol Jakubec pre Forbes.
Výšku transakcie zmluvné strany oficiálne nezverejnili. Podľa Jakubca však ide „o veľké peniaze“.
Horalky ho vyniesli medzi najbohatších ľudí krajiny. Kto je Pavol Jakubec Čítajte Príbeh Horaliek opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
V článku sa dočítate:
- Ako vznikli Horalky,
- prečo sa stali takými obľúbenými,
- ako sa sprivatizovali Pečivárne Sereď,
- prečo Horalky tromfli aj tyčinku Mars?
Vznikli z núdze
Trvanlivé pečivo sa v minulosti na Slovensku dlho vyrábalo ručne v malých podnikoch roztrúsených po celej krajine. Počas socializmu sa však priemyselné kapacity centralizovali a neminulo to ani výrobu perníkov, keksov, čokolád a oblátok.
Strešným závodom pre cukrovinky sa v roku 1953 stali Pečivárne Sereď. V tom čase sa tam piekli obyčajné suché napolitánky. V rámci rozšírenia produkcie sa k nim rozhodli pridať oblátky máčané v čokoláde, ktoré sa bežne predávali v zahraničí.
Keďže čokoláda bola drahá, oblátky v nej namočili len po obvode. V roku 1959 sa tak na pulty predajní dostali Tatranky. Plnku mali z lieskových orechov. Keď však v roku 1965 nebolo dosť lieskovcov, prišlo rozhodnutie nahradiť ich lacnejšími arašidmi. Pre nový produkt vymysleli názov Horalky.
Postupne štátny podnik pridával do sortimentu ďalšie produkty. Na začiatku 60. rokov pribudli Kávenky a na konci dekády zasa oblátkové rezy Mila.
Z nich sa stali jedny z najobľúbenejších napolitánok vo vtedajšom Československu, a to vďaka tomu, že oproti „konkurencii“ mali najvyšší obsah mlieka (14 percent) a boli polomáčané v čokoláde. Tesne pred pádom socializmu rozbehol závod v Seredi aj výrobu arašidových keksov Lina.
