BRATISLAVA. Vláda potrebuje ušetriť 1,5 až 2,6 miliardy eur. Jednou z možností, ako to urobiť, je zrušiť niektoré štátne sviatky, naznačil v utorok premiér Robert Fico zo Smeru.
"Ak by sme sa dohodli, že štátny sviatok zostane štátnym sviatkom, ale nebude súčasne dňom pracovného voľna, je to takisto cesta, ako získať ďalšie finančné prostriedky,“ povedal Fico.
Viac ako sto miliónov eur navyše
Ešte minulý rok bolo Slovensko krajinou s najvyšším počtom štátnych sviatkov v Európskej únii. Vlani však Ficova vláda zrušila voľno počas 1. septembra, čo je Deň ústavy.
V Únii sa tak Slovensko dostalo podľa analytika inštitútu Iness Róberta Chovanculiaka na druhé miesto spolu s krajinami ako Španielsko, Portugalsko alebo Chorvátsko.
"Teda stále patríme medzi krajiny s vysokým počtom sviatkov. Napríklad v Česku majú 13 štátnych sviatkov a v Poľsku len 12 sviatkov,“ dodáva Chovanculiak.
Prvý september tento rok pripadol na nedeľu. Podľa odhadov ministerstva financií tak do štátnej kasy malo pritiecť len 12 miliónov eur navyše. V budúcom roku, keď Deň ústavy pripadá na pondelok, už vláda ráta so 60 miliónmi eur.
Zisk štátu zo zníženia počtu dní pracovného pokoja by podľa niektorých odborníkov mohol byť ešte vyšší.
Úradnícka vláda svojho času vypočítala, že do štátnej kasy by tak mohlo pribudnúť až 150 miliónov eur ročne navyše. O rovnakej sume hovorí aj Chovanculiak, a to najmä cez dane a odvody, ktoré zaplatia napríklad ľudia, ktorí by inak mali voľno.
Oplatí sa to zahraničným firmám
Najviac sa zmena podľa Michala Páleníka z mimovládneho Inštitútu zamestnanosti dotkne veľkých priemyselných firiem. Pracuje sa v nich aj počas sviatkov a zamestnancom platia príplatky za prácu cez sviatok, to znamená sto percent z ich priemerného zárobku za hodinu.
Ak človek napríklad zarába minimálnu mzdu 750 eur mesačne, za hodinu práce cez sviatok by dostal navyše 4,3 eura. Za osem hodín je to viac ako 34 eur navyše k bežnej mzde.
Koľko firmy na zmene zarobia je podľa Páleníka nateraz otázne. "Aktuálne nám nie sú známe detaily návrhu, preto považujeme za predčasné ho komentovať,“ povedala hovorkyňa Volkswagenu Slovakia Lucia Kovarovič Makayová.
Okrem toho zrušenie sviatku pocítia podľa Páleníka ešte viac obchody, ktoré by inak museli byť zatvorené. "Trochu sa znovu upraví nákupne správanie. Ľudia si nenakúpia už deň dopredu, ako by to urobili teraz."
Veľa cirkevných sviatkov
Fico ani ministerstvo financií nespresnili, počas akého sviatku by sa mohlo po novom pracovať. Až deväť zo štrnástich dní pracovného pokoja je len cirkevných.
Katolícku cirkev podľa hovorkyne Konferencie biskupov Slovenska Kataríny Jančišinovej vláda zatiaľ s touto témou neoslovila. „V prípade potreby je však (cirkev) otvorená dialógu."
Voľno počas cirkevných sviatkov je chránené aj zmluvami, ktoré v roku 2000 za vlády Mikuláša Dzurindu uzatvorilo Slovensko s Vatikánom.
Slovensko by zmeny mohlo urobiť aj bez rokovaní s Vatikánom, pretože zmluvy žiadne postihy za ich porušenie neobsahujú. V minulosti už ale denník SME upozornil, že podľa profesora kanonického práva na Právnickej fakulte UK Jána Dudu by tak Slovenská republika išla do rizika medzinárodnej nedôveryhodnosti. Takéto kroky sa podľa neho nerobia.
Vlani sa prieskumná agentúra AKO pýtala ľudí, ktorý zo sviatkov by zrušili. Menej ako tretina (30 percent) odmietala obetovať akýkoľvek z nich. Viac ako 15 percent respondentov by sa vzdalo sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Deň patrónky Slovenska pripadá na 15. september.
Okrem neho by sa podľa Pálenika mohol zrušiť aj sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý je 5. júla.
"Väčšina Slovákov nie sú veľkí katolíci,“ hovorí Páleník. Počet katolíkov na Slovensku klesá. Pred dvoma rokmi štatistický úrad zverejnil dáta, že kým v roku 2011 sa ku katolíckej cirkvi hlásilo až 62 percent Slovákov, v roku 2021 to bolo o šesť percent menej, čo je úbytok viac ako 300-tisíc veriacich.
Rozhodnutie bude ťažké
Ak by sa Fico rozhodol vyhnúť cirkevným sviatkom, zostali by mu na výber len päť ďalších štátnych sviatkov. V januári Deň vzniku Slovensku republiky, čo je ale na Nový rok a tiež je to sviatok Bohorodičky Panny Márie, ktorý tiež spadá pod zmluvy s Vatikánom.
V auguste ďalej výročie SNP a v novembri Deň boja za slobodu a demokraciu.
V máji sú to hneď dva dni voľna, a to sviatok práce (1. máj) a Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj).
Sviatok práce však Fico dlhodobo považuje za jeden z najdôležitejších dní pre jeho stranu.
„Niekto môže 1. máj využiť len ako voľný deň, niekto ho možno viac spája so vstupom Slovenska do Európskej únie. Ale my, ľavičiari v strane Smer, ho najmä spájame s oslavou práce,“ rečnil na jar 2020.
