BRATISLAVA. Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa bude od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky.
Zároveň sa bude táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Súčasťou konsolidačných opatrení
Cieľom právnej úpravy je aj zavedenie označovania výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaj týchto výrobkov neoznačených kontrolnou známkou, sprehľadnenie a kontrola pohybu výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami a bezdymovými tabakovými výrobkami, či rozšírenie definície bezdymového tabakového výrobku o žuvací tabak a šnupavý tabak.
"Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenska je návrh zákona súčasťou konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky," zdôraznilo Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe.
Zmeny majú podľa MF priniesť do rozpočtu 15 miliónov eur v budúcom roku, 126 miliónov eur v roku 2026 a 180 miliónov eur v roku 2027.
Spotreba tabakových výrobkov rastie
Rezort financií upozornil, že spotreba nových, inovatívnych tabakových výrobkov na Slovensku každý rok rastie, a to v čoraz mladších vekových skupinách. Stávajú sa tak náhradami klasických tabakových výrobkov.
"Z dôvodu ich zatiaľ krátkej existencie na trhu nie je možné v súčasnosti na základe dostupných dôkazov tvrdiť, že ide o výrobky, ktoré sú menej škodlivé, a to najmä pri nízkych vekových kategóriách, pri potenciálnom riziku budúcich verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť spojenú s užívaním týchto produktov. Naopak, ich užívanie nie je často spojené s vedomím potenciálne existujúcich zdravotných rizík v širokej verejnosti," upozornilo ministerstvo.
Daň sa pritom podľa MF považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, a to najmä u mladšej populácie. Na výzvy spojené s novými produktmi má v krátkom čase reagovať aj Európska únia.
"Pokiaľ ide o región V4, Poľsko v súčasnosti zdaňuje elektronické cigarety, Maďarsko elektronické cigarety a nikotínové vrecúška a Česko zdaňuje elektronické cigarety, nikotínové vrecúška, iné nikotínové výrobky, žuvací tabak a šnupavý tabak," priblížil rezort financií.
Vyššie riziko daňových únikov
Vzrastajúca spotreba takýchto výrobkov bez účinnej kontroly znamená podľa MF aj vyššie riziko daňových únikov. Na základe údajov z eKasy od januára 2022 do decembra 2023 ich spotreba výrazne vzrástla. Predaj elektronických cigariet medziročne vzrástol o 200 % a nárast predaja nikotínových vrecúšok predstavoval 57 %.
Keďže v súčasnosti podľa rezortu financií neexistuje ucelený rámec kontroly ich predaja a časť produktov môže byť nelegálna, respektíve zdraviu škodlivá, navrhuje zaviesť systém evidencií na obchodovanie s predmetnými tovarmi vrátane kontroly ich distribúcie a predaja na diaľku.
Výkon kontroly nad tovarom súvisiacim s tabakovými výrobkami sa zverí colným úradom.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní nesúhlasili s pozmeňujúcim návrhom Mariána Viskupiča (SaS). Ten chcel presadiť nižšie zvýšenie sadzieb dane z tabaku oproti vládnemu návrhu, ktoré by zodpovedalo nárastu dane pri cigaretách.
Jednotlivé ustanovenia novely nadobudnú účinnosť postupne v tomto aj ďalších rokoch.
Parlament ďalej rokoval o:
- Kryptoaktíva budú viac regulované, čaká ich aj väčší dohľad. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív, ktorý schválil parlament. Cieľom je implementácia euronariadenia o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets Act - MiCA). Týmto nariadením sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, stanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti. Poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami budú po novom licencovanými subjektami.
Mimoriadna schôdza parlamentu k bezpečnostnej situácii na Slovensku by sa mala konať v utorok 17. septembra ráno. Návrh na zvolanie schôdze podala skupina opozičných poslancov na čele s Jurajom Krúpom zo SaS. Diskutovať chcú okrem iného o bezpečnostnej situácii v krajine po novelizácii Trestného zákona, bombových hrozbách na školách či o aktuálnom stave v Policajnom zbore. Žiadajú účasť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov je cieľom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. S jej uzavretím súhlasili poslanci , definitívne ju musí ratifikovať prezident.
Hrubý verejný dlh SR dosiahol v minulom roku 56 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a zostal tak nad najvyššou hranicou dlhovej brzdy. Išlo o dôsledok predovšetkým uplynulých štyroch rokov ovplyvnených pandemickou a energetickou krízou. Ciele vlády znížiť deficit pod tri percentá HDP do konca volebného obdobia dlh stabilizujú, na to je však potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia vo výške takmer 3 % HDP. Konštatuje to ministerstvo financií v Zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrhu opatrení na jeho zníženie, ktoré Národná rada SR vzala na vedomie.
