BRATISLAVA. Podniky v Európskej únii, nevynímajúc tie slovenské, sa stále trápia s vysokými cenami energií. Európske spoločnosti platili v závere minulého roka za elektrinu o 158 percent viac než ich konkurenti v USA, pri plyne bol rozdiel ešte markantnejší, a to 345 percent.
Predražovanie výroby
Drahé energie im tak výrazne znižujú konkurencieschopnosť oproti ostatným svetovým firmám. Aj slovenská Republiková únia zamestnávateľov volá Európsku komisiu o pomoc.
„Európsky priemysel bije na poplach. Ceny elektriny a plynu pre priemysel sú v rámci Európskej únie aj naďalej násobne vyššie v porovnaní s konkurentmi z tretích krajín. Negatívny stav pretrváva dlhodobo. Pokiaľ únia urýchlene neprijme potrebné opatrenia, európsky priemysel bude aj naďalej v oslabení. Negatívne dopady pritom môžu na vlastnej koži čoskoro pocítiť aj slovenskí zamestnávatelia. Zasiahnuť by preto mala aj ministerka hospodárstva,“ uviedla RÚZ.
Ceny energií výrazne zdraželi aj v porovnaní s Čínou. Vysoké náklady európskym podnikom predražujú výrobu, a tak oslabujú ich konkurencieschopnosť postavenie na globálnom trhu.
Zásadným problémom je podľa RÚZ nielen samotná výška cien, ale aj ich nepredvídateľné výkyvy. Tie dlhodobo pociťujú aj slovenské podniky.
Globálna spotreba elektriny sa zvyšuje. Aj podiel zelenej energie Čítajte „Energie tvoria už dnes u veľkých priemyselných výrobcov podstatnú časť nákladov. Dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu spotrebu energií u väčšiny odvetví ešte znásobí, a preto je dlhodobo neudržateľné byť konkurencieschopný a úspešný, ak bude cena energií v Európe niekoľkonásobne vyššia ako u našich rivalov v tretích krajinách. Potrebujeme zásadnú reformu európskeho energetického trhu, vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí,“ konštatuje prezident RÚZ a viceprezident spoločnosti U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.
Ten zároveň upozorňuje, že pokiaľ únia a národné vlády jednotlivých členských krajín zásadne nereformujú oblasť energetiky a neprijmú opatrenia potrebné na minimalizáciu konkurenčných nevýhod, priepasť medzi európskymi podnikmi a konkurenciou sa bude aj naďalej zväčšovať.
„Na Slovensku sme dlhodobo bojovali s regulovanými zložkami finálnej ceny elektriny, odstupňovanie taríf za prevádzkovanie systému a systémové služby podľa objemu spotreby, či oslobodenie od platenia týchto poplatkov za elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu, nám zatiaľ poskytli istý priestor na dýchanie, stále však – aj na vnútornom trhu – patríme medzi krajiny s najvyššou cenou elektriny pre priemyselných odberateľov, a to napriek energetickému mixu výroby elektriny v Slovenskej republike,“ upozorňuje.
Dlhodobé problémy
Aktuálny stav v oblasti energetiky však nie je žiadnou novinkou. Na markantné rozdiely v cenách zamestnávatelia združení v RÚZ opakovane upozorňujú už niekoľko rokov. Situácia nebola ideálna ani pred vypuknutím energetickej krízy, avšak tá ju ešte väčšmi skomplikovala.
„Problémom je najmä to, že únia si kladie podstatne ambicióznejšie zelené ciele, než naši konkurenti. Zámer je dobrý, avšak narážame na to, že európski úradníci častokrát prichádzajú s opatreniami, ktoré sú akoby „odtrhnuté“ od reality.
Mnohé z nich sú v kontexte slovenských podmienok v praxi nerealizovateľné, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. Tie však ich konkurenti zo zahraničia znášať nemusia, a tak získavajú konkurenčnú výhodu,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ Robert Spišák.
O možných riešeniach zamestnávatelia združení v RÚZ opakovane diskutovali s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, upozorňovali primárne na nevyhnutnosť ponechať tarify platené energeticky náročným priemyslom na úrovniach minimálne porovnateľných s našou konkurenciou.
„Vo viacerých európskych krajinách sa tiež osvedčila podpora priemyslu zvýhodnenými cenami za komoditu ako takú, povedzme za elektrinu vyrobenú z jadra. Dostupné sú aj iné formy podpory, napríklad kompenzácie za nepriame náklady za náklady na povolenky CO2 premietnuté do finálnej ceny elektriny. Na Slovensku sme síce tento mechanizmus prijali už niekoľko rokov dozadu, prostriedky, ktoré sme na tento účel vyčlenili a minuli, však boli doslova zanedbateľné a oveľa nižšie ako napríklad v Česku alebo v Poľsku, a to napriek vysokému prebytku v Environmentálnom fonde, ktorý sa napĺňa práve príjmami z nákupov emisných povoleniek zo strany priemyslu,“ konštatoval Kiraľvarga.
