Taliansky ekonóm Mario Draghi sa v roku 2011 stal šéfom Európskej centrálnej banky (ECB), keď sa eurozóna zmietala v dlhovej kríze. Preslávil sa výrokom, že je pripravený urobiť pre záchranu eura „všetko, čo bude treba“.
Znížením úrokových sadzieb a skupovaním dlhopisov chorých členov eurozóny ECB stabilizoval eurozónu. Mnohí ekonómovia mu vyčítajú, že sa stal záchrancom nezodpovedných krajín, no pre európsku smotánku politikov sa stal Draghi hrdinom, takzvaným Super Mariom podľa talianskej postavičky údržbára z Nintendo hry.
Pred rokom ho šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poverila úlohou, aby vypracoval analýzu a navrhol účinné kroky, ako obnoviť konkurencieschopnosť Európskej únie na globálnom trhu.
Výsledkom je hutný 400-stranový dokument, ktorý spája nápady do ucelenej stratégie. Nejde pritom o akademické čítanie, ale o prínosný report o stave EÚ s dátami, ktorý by si mal prečítať každý európsky politik.
Laitmotívom dokumentu je, že Európa zaspala v oblasti nových technológií, produktivity práce, ale aj bezpečnosti na vavrínoch. Prežíva v naivnej predstave, že so svetom navôkol sa dá naďalej žiť v mieri a spoločnej materiálnej prosperite.
V skutočnosti sa svet navôkol zmenil a Európa čelí dravcom. Ak chce prežiť aspoň v súčasnom blahobyte, potrebuje prijať reformy, správať sa ako jednotný ekonomicko-politický subjekt a odstrániť regulácie, ktoré podkopávajú nohy šikovným podnikateľom.
Z dokumentu vyplýva, že ak sa chce Európa ekonomicky nakopnúť, potrebuje svižné, koordinované rozhodovanie, realistickú obchodnú politiku a cielené investície. Draghi hovorí o potrebe 750 až 800 miliárd eur ročne, čo je päť percent európskeho HDP.
Išlo by (po prepočte na dnešnú hodnotu) o násobne väčší program, akým bol po druhej svetovej vojne Marshallov plán. Bola to podpora, ktorá mala Európe pomôcť zaceliť vojnové škody a naštartovať prosperitu a platili ju Američania. Plán od Draghiho sa musí spoliehať len na európske peniaze.
Strata produktivity práce
Od pádu železnej opony Európa profitovala z globalizácie. Bezpečnostný dáždnik financovaný najmä USA uvoľnil európske rozpočty. Európa si vydýchla a začala zvyšovať závislosť od krajín, od ktorých sa očakávalo, že sa stanú cez medzinárodný obchod jej priateľmi. Ide najmä o Rusko a Čínu. „Základy, na ktorých sme stavali, sa teraz otriasajú,“ upozorňuje Draghi.
