BRATISLAVA. Štátne výdavky na dôchodky zhoršujú rozpočet Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na vysoké riziko.
Štátny rozpočet Slovenska dosiahol ku koncu prvého polroka 2024 schodok 4 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zhoršenie hospodárenia o viac ako miliardu eur.
Najväčšou záťažou sú výdavky poskytované Sociálnou poisťovňou na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, trináste dôchodky a ich valorizáciu.
Za pol roka sa minulo 80 percent z plánovaných výdavkov
Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR sa už za prvých šesť mesiacov minulo viac ako 80 percent z plánovaných 1,6 miliardy eur na tieto výdavky, čo značí nedostatok finančných prostriedkov do konca roka. Napriek pozitívnemu hospodárskemu vývoju čelí vláda tlaku na fiškálnu konsolidáciu.
„Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov. Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ uvádza šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Podľa prognózy rezortu financií z júna 2024 má slovenská ekonomika rásť o 2,5 percenta ročne, pričom hlavný motorom rastu je spotreba domácností a rast reálnych miezd. Inflácia sa stabilizuje a očakáva sa na úrovni 2,7 percenta.
Výdavky na dôchodky sú hlavným rizikom
Zlepšený výber daní a odvodov, podporovaný legislatívnymi zmenami ako zvýšenie spotrebných daní a zavedenie novej dane zo sladených nápojov, prispieva k znižovaniu deficitu. Na rok 2024 pripravený štátny rozpočet stanovuje deficit na 5,97 percenta HDP, pričom deficit za rok 2023 dosiahol 4,9 percenta HDP.
Výdavky na dôchodky sú hlavným rizikom pre verejné financie.
„Prispievajú k tomu najmä predčasné dôchodky, valorizácie dôchodkov a 13. dôchodky," upozorňuje NKÚ.
Trh práce zaznamenáva pokles zamestnanosti a nedostatok pracovnej sily, ktorý je čiastočne kompenzovaný zamestnávaním cudzincov. Výdavky z Plánu obnovy a odolnosti dosiahli v prvom polroku 92 miliónov eur, pričom do konca roka je potrebné vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur.
Nedostatočné čerpanie eurofondov
NKÚ upozorňuje na riziko neefektívneho vynakladania prostriedkov, hlavne pri nedostatku hodnotenia štúdií uskutočniteľnosti. Čerpanie zdrojov EÚ v programovom období 2021 – 2027 je významne pod očakávaniami.
„Ak nedôjde k dynamizácii čerpania, hrozí riziko prepadu časti alokácie,“ uvádza Ľubomír Andrassy.
Naša krajina podľa jeho slov ešte stále nedosiahla potrebné minimálne míľniky čerpania a riziko nevyužitia prostriedkov je vysoké. NKÚ bude naďalej pozorne sledovať implementáciu nových rozpočtových pravidiel a apeluje na vládu, aby zintenzívnila kroky potrebné na zlepšenie čerpania finančných prostriedkov a riadenie verejných financií.