Posledný týždeň priniesol do oblasti strednej Európy obrovské množstvo zrážok, vietor a ochladenie o pomaly dvadsať stupňov. Na niektorých miestach napadalo viac ako dvesto či tristo, čo malo za následok zaplavené pivnice, garáže a v niektorých prípadoch aj domy. Svoje o tom vedia poisťovne, ktoré od pondelka vybavujú stovky žiadosti o preplatenie škody v prípade poistnej udalosti.
Konečný účet záplav však bude známy až neskôr. Vladimír Cvik, country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk, ho odhaduje na desiatky miliónov eur. „Suma vyzbieraná v poistení dosahuje len tri percentá HDP, čo je príliš malé číslo na to, aby dokázalo vykryť takéto fatálne prírodné katastrofy,“ hovorí.
Navyše, poistenú má svoju domácnosť či nehnuteľnosť len približne polovica ľudí na Slovensku. Aj v susednom Česku sú čísla o niečo vyššie, čo podľa Cvika spôsobili hlavne povodne v roku 2002 a snaha českého štátu zvýšiť povedomie o potrebe poistenia.
Naopak, na Slovensku podľa neho stále vo väčšej miere prevláda názor, že sa stačí spoľahnúť na štát. „Chýba nám prvok individuálnej zodpovednosti a štátu, bez ohľadu na to, akú máme vládu, to akoby vyhovovalo,“ dodáva Cvik s tým, že na štátne dotácie sa aj tak skladajú bežní ľudia. A cez osempercentnú daň aj tí, čo si poistenie nehnuteľnosti či domácnosti zodpovedne platia.
Koľko nás živelné pohromy stoja, prečo ľudia nie sú viac ochotní sa voči nim poistiť, ako si poistenie správne vybrať a čo robiť v prípade škodovej udalosti?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk Vladimír Cvik.
V rozhovore sa dozviete:
- (1:01) Aktuálna situácia s povodňami
- (6:53) Ochota ľudí poisťovať sa
- (13:33) Kto je najviac ohrození povodňami
- (16:34) Rozdiel poistenie nehnuteľnosti vs. domácnosti
- (22:12) Ako stanoviť výšku poistnej sumy
- (29:20) Ako sa vyhnúť podpoisteniu
- (31:02) Výluky pri poisteniach
- (36:48) Postup pri poistnej udalosti
- (44:20) Úloha štátu pri poistných udalostiach
