Konsolidačný balíček, pomocou ktorého chce vláda Roberta Fica (Smer) v priebehu nasledujúcich rokov získať 2,7 miliardy eur, je postavený najmä na vyšších daniach a odvodoch.
Kozmetické úľavy pre malé firmy a živnostníkov zaplatia veľké firmy a banky. Naopak, vyššia DPH sa dotkne aj domácností.
„Celý balík je daňová povodeň, pretože vláda odignorovala úsporné opatrenia,“ hovorí analytik Radovan Ďurana z ekonomického inštitútu Iness.
Daňový systém sa podľa neho na Slovensku nereformuje, ale mení sociálnymi balíčkami bez diskusie a bez analýz dopadov. „Sú to ad hoc riešenia, ktoré nemajú hlavu ani pätu,“ vysvetľuje Radovan ĎURANA v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo konsolidačný balík nie je dobrý,
- ktorí politici môžu za deficit,
- že daň na knihy len zbytočne pritiahla pozornosť,
- aké riziká konsolidácia prinesie.
Cieľom konsolidácie verejných financií je stlačiť deficit na úroveň 4,7 percenta HDP v budúcom roku a pod tri percentá HDP do roku 2027. Je to reálne?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje tohtoročný deficit na 5,6 percenta HDP a v budúcom roku na 4,7 percenta HDP, to je úspora v sume zhruba 1,5 miliardy eur.
Konsolidačný balík je výrazne väčší, ako je nutné usporiť na budúci rok. Navrhnutý je tak, aby pokryl aj úspory v roku 2026. Potom už vláda nebude musieť zvyšovať dane vo volebnom roku 2027.
Na druhej strane, prognózy vývoja výberu daní či ekonomiky ešte nie sú zverejnené. Tie by sa nám práve teraz hodili, aby sme reálne zhodnotili, či bude tento balíček stačiť. Je preto ťažké teraz povedať, či je reálny.
Čo môže tento plán prekaziť?
Napríklad daň z finančných transakcií. Slovensko je členom bankovej únie v rámci eurozóny. Táto daň je netradičná, preto je otázne, ako sa ju podarí zosúladiť so zákonmi EÚ.
Minister financií Ladislav Kamenický na tlačovej konferencii spomenul, že za súčasný deficit môžu najmä bývalé vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Je to tak?
