BRATISLAVA. Až takmer tretina obcí má hlavných kontrolórov na malý úväzok do 10 %. Tretina samospráv má kontrolórov s viac ako 100-percentným úväzkom.
Je teda vysoko pravdepodobné, že pre príliš nízky alebo, naopak, vysoký úväzok je kontrola formálna a neúčinná.
V rozpore so zákonom o obecnom zriadení 196 obcí, čo je 7 %, nemá vôbec hlavného kontrolóra. Vyplýva to z elektronického prieskumu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Aktuálne nastavené pravidlá si podľa úradu vyžadujú zmenu.
Ako o prieskume informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, kontrolnému úradu zaslali odpovede všetky miestne samosprávy vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc.
Jeden kontrolór na dve obce
Počet hlavných kontrolórov v rámci samosprávy je 1410. V porovnaní s rovnakým prieskumom z roku 2020 je to o 124 menej, na jedného kontrolóra pripadajú takmer dve obce.
"Náš prieskum potvrdil riziká, ktoré sme predpokladali. Malé obce majú problém kontrolórov zaplatiť, počet kontrolórov je nedostatočný a aj preto existujú superkontrolóri s úväzkami aj nad 200 %. V legislatíve sú stále nízke požiadavky na odbornosť kontrolórov. Nerieši ani napríklad to, ako postupovať pri dlhodobej práceneschopnosti kontrolóra, materskej dovolenke, alebo aký minimálny či maximálny môže byť úväzok aj vzhľadom na veľkosť obce," upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že za zlé nastavenie systému nemôžu mestá či obce.
Pri porovnaní údajov z rovnakého prieskumu z roku 2020 počet obcí s tzv. mikroúväzkom kontrolóra pod 10 % klesol o 3,51 %. Aktuálne je takýchto obcí 862. Najmenej obcí s takýmto malým úväzkom je v Bratislavskom kraji, iba šesť, najviac je ich v Prešovskom kraji - 261.
V 110 obciach sú tzv. makroúväzkoví kontrolóri, ktorí spolu majú na starosti 866 obcí. V tomto prípade pri porovnaní s rokom 2020 došlo k zhoršeniu situácie, keď ich celkový počet stúpol o 33.
Celkový počet kontrolórov klesol
Najviac kontrolórov s viac úväzkami je v Prešovskom a Košickom kraji, kde ich je po 23, čo súvisí aj s vysokým počtom malých obcí v týchto krajoch.
"Za skutočne kritické považujeme, ak výška úväzkov miestneho kontrolóra presahuje viac ako 170 % alebo ak počet obcí, ktoré má na starosti jeden kontrolór, je viac ako 10. V oboch prípadoch hovoríme o vyše dvadsiatke takýchto kontrolórov," uviedol Andrassy a dodal, že extrémom je superkontrolórka s 27 mikroúväzkami či superkontrolórka s 343-percentným úväzkom, ktorý vykonáva v 11 samosprávach.
Za negatívum považuje kontrolný úrad aj skutočnosť, že za ostatné štyri roky klesol celkovo počet kontrolórov o 124. Najväčšia zmena je preto v počte hlavných kontrolórov pôsobiacich iba v jednej obci.
Takýchto obcí je 994, ich počet klesol až o 161 v porovnaní s rokom 2020. Počet obcí bez kontrolóra mierne klesol o 16. Obce bez kontrolóra síce porušujú zákon, ale nijaká sankcia im nehrozí. Niektoré obce preto ani len nevyhlasujú výberové konanie na túto pozíciu.
Ministerstvo pripomína povinnosť obcí
Ministerstvo vnútra v reakcii uviedlo, že v prípade, ak obce vytvárajú neúčinný systém kontroly, porušujú tým zákon o obecnom zriadení. Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonov obcami patrí prokuratúre.
"Obce pri výkone samosprávy sú podľa zákona o obecnom zriadení povinné utvárať účinný systém kontroly a vytvárať vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon. Obce sú povinné na zabezpečenie kontrolnej činnosti mať zvoleného hlavného kontrolóra," zdôraznil rezort vnútra.
MV SR dodalo, že vzhľadom na nedostatok financií deklarovaný najmä v malých obciach, zákon umožňuje existenciu hlavného kontrolóra viacerých obcí.
Keďže hlavný kontrolór má povinnosť informovať obecné zastupiteľstvo každej obce o vykonávaní iných zárobkových činností, obce by mali vedieť, na aký celkový úväzok hlavný kontrolór pracuje. Je na rozhodnutí každej obce, koho si za hlavného kontrolóra vyberie a na aký pracovný úväzok.
