Kiraľvarga z únie zamestnávateľov: Nedodržiavajú sa základné pravidlá

Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Zuzana Beneková.

Vláda od apríla plánuje zaviesť novú daň z finančných transakcií. Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu už priznal, že je to vlastne daň z obratu. Zvýši sa aj daň energo firmám, Slovnaftu a telekomunikačným operátorom.

„Bežne sa rozpráva, že zhruba 300-tisíc ľudí odišlo pracovať mimo Slovenska. Šikovní ľudia odišli. Nie je to dobrý signál. Našou úlohou je nájsť spôsob, aby tí ľudia neodchádzali,“ hovorí p rezident Republikovej únie zamestnávateľovMIROSLAV KIRAĽVARGA.

Už pred týždňom ste upozorňovali, že daň z transakcií bude pre podnikateľov problém. Asi ste to aj čakali, nie?

Každý očakáva konsolidáciu, lebo musí byť. Snažili sme sa získať nejaké informácie skôr, pretože to považujeme za legislatívu, ktorá sa týka bežného pripomienkového konania a princípom, ktoré sú dohodnuté v legislatíve. Pýtali sme sa na to aj na tripartite. Stále nám hovorili, že zatiaľ nič nie je na stole. Takže sme boli trošku prekvapení, že čas plynie a nemáme sa k čomu vyjadriť.

Ešte v utorok mali platiť vyššiu daň z príjmov firmy od piatich miliónov obratu ročne, v stredu už od jedného milióna eur ročne. V utorok predsedovia vládnych strán pri predstavovaní konsolidačného balíka označili novú daň z finančných transakcií vo výške 0,35 percenta z transakcie, najviac 30 eur na jednu. V stredu už po rokovaní vlády minister financií ohlasoval, že to neplatí a má byť sadzba dane z 0,4 percenta. Limit sa posunul na 40 eur a štát chce takto vyzbierať 80 miliónov eur navyše. Keď sa za 22 hodín takto mení návrh, asi nemáte veľkú istotu, ako bude vyzerať?

Teraz hovorím za zamestnávateľov, zatiaľ nevieme, k čomu sa vyjadrovať, hoci je zvolané mimoriadne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR, kde je bodom programu práve táto legislatíva súvisiaca s konsolidáciou.

Z procesného a legislatívneho hľadiska nepostupujeme tak, ako vyžadujú pravidlá. Máme zákon o tripartite, kde sa predpokladá, že nám materiály predložia desať dní pred rokovaním, aby sme sa mohli pripraviť. Stále očakávame ten materiál, aby sme sa vedeli vyjadriť. Ale transakčná daň je len jedna časť. Tých opatrení, ktoré sme zachytili, je zhruba 18.

Transakčná daň nezohľadňuje nič. Dokonca ani to, či je firma v strate, alebo v zisku, ani to, či je to nová firma. Nemôže to zadusiť aj novovznikajúce firmy?

Hovoríme o transakčnej dani, ale zhodou okolností Republiková únia zamestnávateľov mala prezídium v utorok a tam sme to trošku rozoberali. Ak hovoríme o nejakom poplatku za prevod peňazí na mzdy zamestnancov, tak je to daň z prevodu, nie finančná transakcia.

Finančné transakcie sú, keď operujete na finančnom trhu, niečo kupujete, predávate finančné produkty. A zrejme aj toto bude predmetom odvodu zdanenia. Čo s tým urobí firma? To bude náklad, ktorý je súčasťou odvodov. Očakávame, že to môže mať dosah na niektoré sektory, aj taký, že si povedia, že tu nevedia zarábať za takýchto podmienok.

Čo hovoríte na ubezpečovanie, že to nezaplatia ľudia, ale podnikatelia? Znie to, akoby právnické osoby boli fiktívne entity, ale firmy a podnikatelia zamestnávajú ľudí a tiež sú ľudia.

Nás veľmi mrzí, ak sme takto škatuľkovaní ako zamestnávatelia. Naposledy som sa k tomu vyjadril verejne na našom jubilejnom dvadsiatom sneme, kde sme mali aj zástupcov vlády, že by bolo dobré prestať s narážkami, že podnikatelia sú len tí, ktorí sa vyvážajú v drahých autách, chodia na drahé dovolenky a jachty a podobne.

Naším zámerom je vyrábať zisk, aby sme mohli investovať, aby sme mohli žiť a zároveň zamestnaných ľudí spravodlivo odmeniť. Ak zvyšujeme náklady podnikateľom, tak tento náklad musí byť niekde premietnutý. Musím vyrobiť nad tento náklad istý objem marže, aby som urobil zisk.

Verejné financie sú v katastrofálnom stave a niektorí povedia, že je fér, aby sa skladali úspešnejší. Vy hovoríte, že to je aj daň za úspech. Ale možno by sociálny ľavičiar povedal, že je to solidárnosť. Tak ako nájsť medzi týmto balans?

Bol by som opatrný s využívaním takýchto pojmov. Definujme si, v čom má byť tá solidárnosť. Ak povieme, že percentuálne je odvod rovnaký pre každého a máme akýsi strop na odvod a potom zrazu ten strop zrušíme alebo zvýšime, zase budeme rozprávať o solidárnosti, lebo niekto zarába viac, tak nech zaplatí viac, napriek tomu, že percento je rovnaké pre každého?

Máme nové ministerstvo športu, ktoré stálo veľmi veľa peňazí a rôzne iné položky. Navyše to vyzerá tak, že opatrenia majú byť za dva a pol miliardy eur, ale ako rátajú, tak rátajú aj ekonómovia, na zníženie dlhu pôjde len jeden a pol miliardy, a vyzerá to, že miliardu si chystá táto vláda na nejaké rozdávanie. Nie je toto tiež jeden z veľkých problémov, že peniaze by mali ísť na zníženie dlhu?

Určite áno. Zaregistroval som aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá práve na toto poukazovala, že pri takomto veľkom ozdravnom balíku sa očakáva, že nejaké peniaze budú použité na výdavkové časti. Nechcem omieľať to isté, ale máme zdravotníctvo, školstvo aj cesty v nejakom stave.

Bavíme sa o malej položke v objeme, ale veľkej položke, čo sa týka zvýšenia mýta alebo teda diaľničných známok o 50 percent. A tá položka nestačí ani na vybudovanie polkilometrovej diaľnice.

My by sme veľmi radi aj na túto tému rozprávali, kam pôjde zhruba miliarda eur, ktorá sa vyberie v priebehu prvého roka, keď chceme konsolidovať tak, aby sme v roku 2027 boli na úrovni pod tri percentá deficitu.

Čiže chceli by ste vidieť investície a nie napríklad valorizáciu 13. či 14. dôchodkov.

Ako zamestnávatelia a podnikatelia určite.

Aké bude mať takáto konsolidácia dosahy? Ako sa prejaví na ekonomike strednodobo a čo to spôsobí?

Uvediem pár príkladov. Ak máme firmu, podnikateľa, ktorý pôsobí v oblasti, že má veľa prevodov a zarába na malej marži, tak môže sa stať, že skončí s podnikaním alebo firmu preregistruje inde. Druhá vec, ktorá môže nastať, je, že firmy, ktoré produkujú výrobky alebo služby a ponúkajú ich väčšinovo na Slovensku, tak to premietnu do nákladov tým, ktorí kupujú produkty a služby.

Ak si zoberieme dôchodcov, ktorí míňajú zhruba 67 percent zo svojich mesačných výdavkov na potraviny, tak na nich by malo mať zníženie DPH pozitívny dosah. Na ostatných, ktorí míňajú zhruba 40 až 45 percent na potraviny a zvyšok na iné tovary, to bude mať negatívny dosah. Všetko bude drahšie.

Hneď po ohlásení začali aj účtovníci hovoriť, či nebude jednoduchšie presunúť si účet do zahraničia, aby sa vyhli transakčnej dani. Bude to spôsob, ako sa s tým časť podnikateľov vyrovná?

Určite áno. Na druhej strane očakávam, že vládni predstavitelia tiež takto rozmýšľajú a predpokladajú, že takéto niečo by sa mohlo stať. Ale realita, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou nastane, je tzv. daňová medzera. Pri akomkoľvek zvyšovaní daňového zaťaženia sa stáva, že máte vypočítané číslo, aký objem peňazí vyberiete, ale realita je iná.

Podnikatelia a občania si nájdu cestu, ako tie dane neplatiť. Čím väčšie sú daňové zaťaženia a čím novšie dane, tým sa daňová medzera zväčšuje. A toto by som bol rád, keby sa neudialo.

Nedá sa donekonečna dotovať energopomoc ani firmám, ani domácnostiam. No v konsolidačnom balíku sa vôbec o energo pomoci nehovorí. Máte nejaké informácie, ako a či vôbec bude pokračovať energo pomoc?

Boli by sme radi, keby sme mali korektné a relevantné informácie. Opäť spomeniem naše zasadnutie prezídia v utorok, na ktorom sme privítali pani ministerku hospodárstva Sakovú.

Aj o tomto sme rozprávali, aj sme jej ponúkli našu pomoc v oblasti IT sektora, pretože na to, aby pomoc mohla byť adresná, potrebujete údaje a dáta a tie sa musia odniekadiaľ stiahnuť, vyčistiť a získať nové, ktoré povedia, kde je tá oblasť občanov a rodín, ktorým treba pomôcť.

Uvidíme, aké budú ceny energií a elektrickej energie na najbližší rok pre občanov. Už sa hovorí o tom, že cena plynu stúpne. Takže treba sa pripraviť možno na to najhoršie.

Nie je asi úplne dobrá situácia ani pre podnikateľov, keď sa búra právny štát. Vidíme skrátené legislatívne konania a potom konania na Ústavnom súde. Napríklad aj trestnej novely, ktorá po novom oveľa menej trestá korupciu, drobné krádeže. Toto všetko asi úplne nepomáha tomu, aby podnikatelia mali istotu vymožiteľnosti práva a spravodlivosti?

Na Slovensku vymožiteľnosť práva pokrivkáva, jednak z časového hľadiska a jednak domôcť sa spravodlivého rozhodnutia. Nerád by som sa vyjadroval k téme novej trestnej legislatívy, pretože opäť, nemohli sme ju pripomienkovať. A aj tie komentáre, že sa zvýšila atraktivita krádeže z obchodov, tak nemám argumenty, aby som to potvrdil alebo vyvrátil.

Ešte by som rád počkal, ale mám osobné skúsenosti, že vo firme nám stúplo odcudzovanie firemných vecí. Prijmeme opatrenia a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať.

V RÚZ dlhodobo hovoríte, že Slovensko potrebuje masívne investície a inovatívne technológie. Investori, vedci aj pracovníci skôr z krajiny utekajú, než by tu chceli niečo budovať za takejto situácie.

Bežne sa rozpráva, že zhruba 300-tisíc ľudí odišlo pracovať mimo Slovenska. Šikovní ľudia odišli.

Nie je to dobrý signál. Našou úlohou je nájsť spôsob, aby ľudia neodchádzali. A to nie je úloha len pre politikov a vlády. Je to úloha aj nás ako podnikateľov, ale sami to neurobíme. Musíme vytvoriť dobré podmienky pre absolventov škôl, aby zostali pracovať tu.

Nálada v krajine asi veľmi nepomáha, nie?

Dá sa s tým súhlasiť, ale každý musí začať sám od seba. Potrebujeme sa už konečne znormalizovať, a nie nadávať jeden druhému, nehľadať vinníkov a snažiť sa nájsť konsenzus a dostať Slovensko na tú správnu cestu.

Viackrát ste povedali, že by ste chceli sedieť za stolom a diskutovať aj o energo pomoci, konsolidácii a rôznych opatreniach. Čím si to vysvetľujete, že vláda s vami vôbec nediskutuje?

Ak z môjho vyjadrenia máte pocit, že vláda s nami nediskutuje, tak som sa zle vyjadril, pretože som vravel napríklad, že v utorok na našom prezídiu bola pani ministerka hospodárstva Saková. Predtým sme mali iných ministrov u nás, pána Rašiho aj pána Tarabu.

Zároveň však hovoríte, že sa nedodržuje riadne pripomienkové konanie.

Ale to neznamená, že s nami nediskutujú. Pointa, na čo som chcel poukázať, je, že ak máme pravidlá, ktoré sú napísané, tak sa majú dodržiavať. A tieto pravidlá mnohokrát nie sú dodržiavané.

Viete si predstaviť, že by zasadnutie dozornej rady nejakej spoločnosti nepostupovalo v súlade so zákonnými pravidlami? Ja by som mohol byť trestne stíhaný ako člen dozornej rady. Prečo pri komunikácii so zamestnávateľmi a sociálnymi partnermi nemôžu byť dodržiavané pravidlá? Ja poukazujem na to, že mnohokrát sa dá predísť nedorozumeniam a kritike, ak sa dodržiavajú pravidlá a komunikuje sa v zmysle napísaných pravidiel.