BRATISLAVA. Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu je pre veľké množstvo Slovákov absolútne nereálnou skutočnosťou.
Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskumu agentúra Stem/Mark pre spoločnosť Home Credit, tretina opýtaných ľudí nemá k dispozícii na horšie časy ani toľko peňazí, ako je výška ich jednomesačného príjmu domácnosti. Z toho pätnásť nemá vôbec žiadne finančné rezervy.
Nižšie medziročné úspory
„Na druhej strane, úspory vo výške aspoň dvoch mesačných príjmov rodiny má štrnásť percent, dvanásť percent na úrovni troch a ďalších dvadsať percent disponuje peňažnou rezervou vo výške viac ako je ich päť mesačných príjmov do rodinnej kasy,“ približuje výsledky prieskumu analytik trhu zo spoločnosti Home Credit Jaroslav Ondrušek.
V rámci medziročného porovnania štyria z desiatich hovoria o poklese finančných rezerv, z toho 23 percent deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných. V lepšej finančnej kondícii je pätina Slovákov.
Zostať aspoň v miernom pluse
Trinásť percent si usporí z mesačného príjmu domácnosti od 80 do 200 eur. Štrnásť percent opýtaných usporí od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto Slovákov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky aj viac ako 1 000 eur.
Slovensko má jedny z najdrahších hypoték a spotrebných úverov v eurozóne Čítajte „Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, nakoľko vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierene pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše dvadsať percent Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne,“ komentuje Jaroslav Ondrušek.
Ako radí ombudsman klientov Home Creditu Miroslav Zborovský, pokiaľ je to čo i len trochu možné, je dobré udržať si predpokladané mesačné príjmy a výdavky aspoň v miernom pluse v prospech príjmov.
Neočakávané výdavky nás totiž dokážu nezriedka prekvapiť často v tom najmenej vhodnom čase.
„Preto je dobré si napríklad z každej výplaty odkladať vopred stanovenú čiastku, trebárs 5 až 10 percent na horšie časy. Keď vám potom vypovie služby staré auto alebo práčka či notebook a budete ich potrebovať akútne vymeniť, siahnete po odložených peniazoch a uhradíte z nich prinajmenšom aspoň časť z týchto nákladov,“ dodáva Zborovský.
