Drastické uťahovanie opaskov. Bič na firmy. Nevídané zvyšovanie daní. Schválená konsolidácia verejných financií znesie každý z týchto prívlastkov. Napriek tomu platí, že bola nevyhnutná.
Problémom však nie je, že (konečne) prišla. Ale v akej podobe bola pripravená vládou Roberta Fica a v akej kondícii zasiahne slovenské domácnosti.
Verejné financie potrebovali zásadné ozdravenie. Slovensko si požičiavalo na trhoch čoraz nevýhodnejšie, v očiach investorov sme sa zmenili na rizikového partnera a hrozba bankrotu už nebola len imaginárna. Štát musel začať šetriť.
No nezačal. Aj ohlásená konsolidácia je zameraná najmä na príjmovú stranu rozpočtu. To znamená, že Ficova vláda chce viac vyzbierať, ale výrazne menej šetriť a zoštíhľovať. Efektivita hospodárenia štátu išla zasa takmer úplne bokom.
Vráťme sa letmo na začiatok roka. Expresne rýchlo vzniklo (nepotrebné) ministerstvo športu, ktoré si vydupal Andrej Danko. Čím sa nafúkol štátny aparát a výdavky.

Premiér a ministri si sami sebe rapídne zvýšili platy o tisíce eur. Šikovne, cez zvýšené paušálne náhrady, z ktorých sa neodvádzajú dane. Fico tak po novom zarába vyše 11-tisíc eur a spolu s Viktorom Orbánom sa dostal na čelo najlepšie zarábajúcich premiérov v pomere k priemernej mzde v krajine.
Z pohľadu výdavkov štátu ide o drobné. Nie je však vrcholne cynické si v roku, keď bolo jasné, že musí prísť k výraznej konsolidácii, takto si vylepšiť vlastné príjmy? Fico evidentne pochopil, že nie je a že si, naopak, môže dovoliť takmer čokoľvek, pričom marketingovo mu ani toto nepokriví obraz údržbára, ktorý opraví štát po babrákovi Matovičovi.