Balík opatrení vlády Roberta Fica (Smer) obsahuje aj vyššie dane pre firmy. Podľa výkonného riaditeľa think-tanku MESA 10 Jána Marušinca to zhorší konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.
Ako upozorňuje, na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Je dokonca vyššie ako v Rakúsku, a to napriek nižším mzdám zamestnancov.
„Ak si podnikateľ spočíta, koľko ho bude stáť vysokopríjmový zamestnanec na Slovensku, tak nové miesto nevytvorí,“ myslí si.
Upozorňuje tiež, že rast HDP založený na spotrebe domácností, ako je to v súčasnosti v prípade Slovenska, môže byť problém v krízových časoch.
„V prvom rade by rast mali ťahať nahor súkromné investície. Na to treba vytvoriť príťažlivý daňový systém,“ vysvetľuje Ján MARUŠINEC v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je viac sadzieb DPH väčší problém ako jej výška,
- prečo je rast ekonomiky postavený na domácej spotrebe krehký,
- v čom sa Slovensko podobá Grécku a pobaltským krajinám?
Ktoré z daňových opatrení konsolidačného balíčka Ficovej vlády sú najhoršie pre firmy?
Menej štandardná je transakčná daň. Nezdaňuje ani príjem, ani spotrebu. Využíva ju iba málo krajín. Navyše, disproporčne zasiahne firmy, ktoré robia veľa transakcií, pretože napríklad majú veľa zamestnancov, ktorým vyplácajú mzdu, alebo veľa dodávateľov, ktorým platia faktúry.
Okrem toho, štát môže túto daň poľahky rozšíriť aj na iné typy transakcií, napríklad nielen na firemné prevody.
Poplatok za výber z bankomatu aj prevody. Akú povinnosť prinesie transakčná daň? Čítajte Slovensko bude mať najvyššiu daň z príjmu pre firmy medzi krajinami V4 a len o jeden percentuálny bod nižšiu ako Rakúsko. Čo to bude znamenať pre podnikateľské prostredie?
Treba dodať, že sa zavádza viac sadzieb dane z príjmu. Bude to viesť k tomu, že firma bude svoje dane optimalizovať. Napríklad sa rozdelí na dve firmy tak, aby mali obrat pod úrovňou, pre ktorú sa uplatní vyššia sadzba.
Pravidlá zdaňovania firiem majú byť jednoduché a prehľadné. Tak ako sa to urobilo pri daňovej reforme v roku 2004 (vtedy sa zaviedla jednotná sadzba dane z príjmu 19 percent, pozn. red.).
Opozícia vyčíta vláde, že základnú sadzbu DPH zdvihla až o tri percentuálne body. Ak by stúpla miernejšie, čím by to mohla vykryť?
Šetrením výdavkov. To by však bolelo. Ak chce vláda zvyšovať dane, tak spotrebné, z majetku a negatívnych externalít. Keď zdaníte ekonomickú aktivitu, tak firmy a ľudí trestáte za to, že zarábajú. To je demotivačné.
Spotrebné dane sa zdvihli. Prečo vláda nešla do vyšších daní z majetku či do zavedenia environmentálnych daní?
Nemali čas poriadne to pripraviť a trvalo by to dlhšie. Pre daň z nehnuteľností by sa museli zaviesť prehľadné cenové mapy, čo nie je jednoduché. Navyše, táto daň je príjmom miest a obcí, takže štát by nič nezískal. Zvýšiť sadzby na DPH či pri alkohole je ľahšie.
Prudké zvýšenie základnej sadzby DPH posunie Slovensko na európsku špičku. Je problémom jej výška či to, že bude mať viac sadzieb?
Som zástancom jednej sadzby pri DPH. Opäť spomeniem reformu z roku 2004. DPH síce prudko stúpla (zo 14 na 19 percent, pozn. red.), bol to jednorazový cenový šok, ale ľudia si na to zvykli. Navyše, firmy už nemali veľkú motiváciu optimalizovať dane a robiť nadmerné odpočty DPH.
Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Dokonca vyššie ako v Rakúsku. Budú sa vysoko príjmoví zamestnanci presúvať do zahraničia?
