BRATISLAVA. Vláda schválila návrh novely zákona o cenách, v ktorom ministerstvo financií má za úlohu zabezpečiť zriadenie webové sídla na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode.
Pre predajcov by tak malo byť štátom vytvorené spoločné miesto, kde budú vybrané predávané tovary sústredené.
Rezort financií tak bude mať novú kompetenciu zverejňovať cenové informácie, čím chce zvýšiť transparentnosť a informovanosť verejnosti o cenách základných potravín v maloobchode a uľahčiť orientáciu na trhu pre spotrebiteľov.
Ako uviedlo ministerstvo financií, táto novela je súčasťou jemnejších opatrení proti inflácii v rámci protiinflačného pôsobenia štátu a je alternatívou k priamym reguláciám cien.
„Zákonná povinnosť oznamovať cenové informácie o vybraných tovaroch bude daná pre predajcov podľa určeného kritéria obratu, avšak dobrovoľne sa budú môcť zapojiť aj ostatní predajcovia, ktorí budú mať záujem tiež využiť túto štátnu platformu na zverejnenie cien nimi predávaných vybraných tovarov,“ objasnil rezort financií.
Cenové informácie o 20 položkách
Ministerstvo financií, ktoré v súčasnosti vykonáva široké spektrum kompetencií v oblasti cenovej politiky, bude po novom zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Konkrétne pôjde o týchto 20 položiek: chlieb pšenično-ražný konzumný, chlieb tmavý, rožok biely, rožok biely obyčajný, pšeničná múka polohrubá výberová, pšeničná múka hrubá, pšeničná múka hladká, bravčové karé, hovädzie predné, hovädzie zadné, kurča pitvané, mlieko nízkotučné 0,5 % tuku, mlieko polotučné 1,5 % tuku, mlieko plnotučné 3,5 % tuku, syr Eidam, maslo 82 % tuk, vajcia slepačie, jablká, zemiaky konzumné a cukor kryštálový.
Súčasťou informácií bude aj dátová štruktúra oznamovaných cenových informácií, ako je napríklad merná jednotka, cena produktu, akciová cena, názov reťazca alebo krajina pôvodu.
Tento systém má slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji základných potravín, pomôcť spotrebiteľom nájsť najlacnejšie produkty a poskytnúť prehľad o cenovej histórii, zľavách a umožniť vytvorenie nákupného zoznamu.
„V prvom kroku sa zameriava na základné potraviny, pričom neskôr sa môže rozšíriť aj na iné dôležité tovary. Návrh zákona reaguje na extrémne cenové výkyvy, ktoré výrazne ovplyvnili životnú úroveň v dôsledku vojny na Ukrajine a pandémie covid-19. Cieľom je zvýšiť reakciu verejnej politiky a cenových orgánov na nežiaduce cenové výkyvy životne dôležitých tovarov, ako stanovuje Programové vyhlásenie vlády na roky 2023 – 2027,“ uviedlo ministerstvo financií.
Negatívny vplyv na rozpočet
Schválený návrh novely ďalej predpokladá aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, avšak podľa ministerstva pozitívne prispeje k informatizácii spoločnosti.
Ako dodalo ministerstvo, plnenie návrhu zákona a s tým súvisiace zverejňovanie cenových informácií je podmienené vytvorením funkcionality zverejňovania cenových informácií Cenového informačného systému.
Predbežný odhad výdavkov na jeho obstaranie odhaduje rezort v sume 84-tisíc eur na rok 2024 a rovnako 84-tisíc eur na rok 2025. Následne rezort financií odhaduje zabezpečenie služieb prevádzky (bežné výdavky) v sume 16 800 eur každoročne od roku 2025.
Po schválení parlamentom, by táto navrhovaná novela zákona o cenách mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025.
Čo ďalšie riešila vláda:
- Modernizácia bratislavského prístavu bude zaradená medzi strategické investície. Vláda to schválila na návrh ministerstva dopravy. Náklady na rekonštrukciu prístavu sa odhadujú na vyše 178 miliónov eur. S výstavbou by sa mohlo začať v marci budúceho roku, modernizácia by mala trvať päť rokov.
- Novela zákona o DPH sa zameriava na elimináciu daňových únikov a úpravy týkajúcej sa práva na odpočítanie dane. Vláda schválila novelu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) a daňový poriadok, ktoré na rokovanie predložilo ministerstvo financií s cieľom zefektívniť boj proti daňovým únikom a eliminovať legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie. Novelizácia zákona o DPH by mala prispieť k minimalizácii daňových únikov a zníženiu daňovej medzery.
- Slovenská republika prisľúbila príspevok do fondu Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 5 miliónov eur. Tento fond, zriadený Európskou investičnou bankou po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, má za cieľ podporiť obnovu ukrajinskej ekonomiky a verejnej infraštruktúry. Vláda schválila uzavretie dohody o tomto príspevku.
- Vládny kabinet schválil návrh zmeny pravidiel poskytovania podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky vo vybraných poľnohospodárskych sektoroch. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uviedlo, že táto zmena vyplynula z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
- Vláda schválila návrh ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorým sa novelizuje zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny. Tieto legislatívne úpravy sú reakciou na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 31. mája 2023, ktoré sa týka sprístupnenia určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie. Podľa ministerstva, európske nariadenie ukladá členským štátom povinnosť kontrolovať dovoz, vývoz a produkciu komodít ako drevo, kakao, káva, sója, palma olejná, kaučuk a hovädzí dobytok. Tieto komodity patria medzi hlavné príčiny globálneho odlesňovania alebo degradácie lesov.
- Zákon o inšpekcii práce prechádza zmenami, cieľom je zvýšiť efektívnosť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo na rokovanie vlády novelu zákona o inšpekcii práce, ktorá má za cieľ zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce. Kabinet návrh zákona schválil. Podľa ministerstva budú po novom žiadané precíznejšie požiadavky na vymenovanie do funkcie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce a riaditeľa inšpektorátu práce. Prax na pozícii inšpektora práce sa bude opätovne vyžadovať u riaditeľov jednotlivých inšpektorátov.
- Prihlásiť nové alebo dovezené vozidlo do štátnej evidencie vozidiel bude od januára 2025 možné na ktoromkoľvek Policajnom zbore. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú schválila vláda. Uvedené opatrenie podľa ministerstva vnútra zjednoduší osobné podávanie žiadostí a znižuje nepriame finančné náklady pre vlastníkov vozidiel, keďže nebude potrebné prihlasovať vozidlá na dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa pobytu alebo sídla držiteľa vozidla.
- K 30. júnu tohto roka sa podarilo splniť 31 percent opatrení naplánovaných v akčnom pláne. Vyplýva to z informácie o stave implementácie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 z dielne vicepremiéra pre plán obnovy a eurofondy Petra Kmeca (Hlas), ktorú vláda zobrala na vedomie.