Pri takzvanom konsolidačnom balíčku, ktorý sa tvári ako úsporný, ale je skôr vyciciavací, vláda Roberta Fica postupovala premyslene. Vypustila na balónikoch rôzne sadzby daní a čakala: kto bude najviac kričať, tomu ustúpi.
Lenže problém je, že kričia takmer všetci postihnutí. Takže daňové balóniky praskajú jeden po druhom a vláde ostáva pomaly len istá vzducholoď s vysokou sadzbou DPH, ktorá zatieni takmer všetky ostatné výpadky z príjmov do štátnej kasy.
Aby vykryla už prasknuté balóniky vyššej sadzby na knihy, na ubytovanie či na energetické firmy, siahla po istote. Zderieme bohatých a veľké firmy (i keď obrat päť miliónov dosiahne aj menšia firma), to u našich závistlivých voličov musí zabrať a prekryje aj drahšie práčky či televízory, hovoria si v Smere.
Lenže môžu sa prerátať. Tak ako majú svojich lobistov reštaurácie, hotely aj energetici (kníhkupci ani veľmi kričať nemuseli, majitelia akvaparkov ešte kričia), kričať budú aj zástupcovia veľkých a stredných firiem. Sadzba 24 percent z príjmu je totiž jedna z najvyšších v EÚ. Kričia aj preto, lebo s nimi pred ohlásením balíka nikto nekomunikoval. Načo?
Kto nebude kričať, ale konať, budú dobre zarábajúci manažéri či ítečkári, ktorí sa vyciciavať nezodpovedným štátom nenechajú.
Už teraz, pri súčasnom daňovo-odvodovom zaťažení, by mali platiť takmer polovicu príjmu štátu. Tak to nerobia. Zmenili sa zo zamestnancov na jednoosobové eseročky alebo živnostníkov či kombináciu oboch.
Pri ďalšom zvyšovaní sociálnych odvodov bude tento „sebecký“ trend pokračovať. Môžeme moralizovať, že fuj, bohatí optimalizujú príjmy aj dane. Nuž, robia to, lebo sa im zderstvo štátu zdá už príliš okaté. Aj solidarita bohatých s chudobnými má svoje hranice. Najmä ak tí prví za svoje odvody a dane nevidia lepšie „bezplatné“ zdravotníctvo či školstvo. Ani štátne penzie im nebudú rásť v priamej úmere k ich vysokým odvodom.
Možno niektorí z nich aj odídu do zahraničia, ale tých bude minimum. Ostatní ostanú, ale budú svoje príjmy viac-menej legálne optimalizovať. Napríklad aj vysokou ročnou odmenou namiesto vysokého mesačného platu. Ušetria tisícky eur ročne. A štát sa bude prizerať a vymýšľať, ako ich zoderie ešte viac, bez adekvátnej náhrady kvalitnejších služieb štátu.
