BRATISLAVA. Mestám a obciam na Slovensku chýba do konca tohto roka zhruba 50 miliónov eur na podielových daniach.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) poukazuje na to, že ohrozená je podpora kultúry, športu aj cestovného ruchu. Samosprávy totiž škrtajú svoje rozpočty, ako sa dá.
„Viac ako 90 percent financovania detského a mládežníckeho športu pochádza z rozpočtov miest a obcí. Bez tejto podpory by mnohé športové kluby a aktivity nemohli fungovať,“ poukázal predseda ZMOS Jozef Božik.
Dodal, že bremenom sú aj avizované 1 100-eurové odmeny aj s odvodmi, na ktoré samosprávy nemajú prostriedky v rozpočtoch pre budúci rok.
„V súčasnosti máme oproti júnovej prognóze mínus presahujúci 330-tisíc eur. Toto nie je nič neštandardné, evidentne samosprávy na celom Slovensku majú takýto výpadok, a aj vyšší,“ uviedol primátor mesta Piešťany Peter Jančovič.
Štát neposkytol peniaze na nové povinnosti
Ako dodal, už počas roka robili veľké škrty v rozpočte, či už na meste, alebo v rámci mestských organizácií, tieto zmeny schvaľovalo aj mestské zastupiteľstvo.
„Priškrtili sme všade tam, kde sa dalo, to znamená, že sa snažíme financovať rozpočet tak, aby sme zabezpečili kompetencie samosprávy vyplývajúce zo zákona, to znamená starostlivosť o majetok mesta, služby občanom, ktoré zo zákona máme poskytovať. Treba povedať, že samosprávy sú podfinancované natoľko, že štát dokonca nedáva dostatok financií na prenesený výkon štátnej správy, ktorý samospráva vykonáva za štát,“ podčiarkol primátor.
Mesto sleduje cashflow, čiže ako pritekajú peniaze do mestského rozpočtu, a podľa toho púšťa peniaze do výdavkovej časti.
„Už počas pandémie sme sa naučili výrazne šetriť, ale teraz robíme naozaj veľké škrty v rozpočte. Výrazne sme znížili rozpočty aj príspevkovým organizáciám či mestskej polícii už v prvej polovici roka. Zároveň obmedzujeme niektoré činnosti, niektoré utlmujeme, niektoré znižujeme,“ dodal Jančovič.
Neznáme príjmy z podielových daní
Zároveň upozorňuje na to, že samosprávy už pripravujú rozpočty na ďalší rok a pokiaľ štát mestá a obce nedofinancuje, budú vedieť len veľmi ťažko budúcoročný rozpočet zostaviť.
„Už je október a nikto z nás nevie, akú výšku podielových daní môžeme čakať a aké čísla máme dať na príjmovú stránku rozpočtu,“ podčiarkol primátor.
Výdavky na rozvojové investície obmedzuje do istej miery aj krajské mesto Nitra.
„Našťastie, mesto Nitra má najnižšie úverové zaťaženie v histórii, čo nám umožňuje čerpať financie z externých zdrojov a financovať rozvoj mesta týmto spôsobom. To, kde a koľko budú musieť samosprávy šetriť, bude jasnejšie po tom, keď ministerstvo financií doplní chýbajúce informácie nevyhnutné k zostaveniu rozpočtov miest pre rok 2025,“ uviedol pporadca primátora pre komunikáciu Henrich Varga.
Trnavský samosprávny kraj mal v rozpočte na tento rok schválený výnos dane z príjmov fyzických a právnických osôb vo výške takmer 121 miliónov eur.
Táto čiastka bola vypočítaná z prognózy daňových a odvodových príjmov, ktorú zverejnilo ministerstvo financií.
Následky prorodinnej politiky na úkor samospráv
Reálny príjem z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za osem mesiacov predstavoval sumu 81,9 milióna eur. Mesto Trnava eviduje výpadok v príjmoch z podielových daní vo výške 899-tisíc eur.
Podľa Únie miest Slovenska je zlá finančná situácia samospráv výsledkom rozhodnutí v predošlých rokoch, keď politici presadzovali svoju prorodinnú politiku na úkor samospráv.
„Tieto rozhodnutia vyčerpali jej rokmi vytvorené rezervy. Samospráva sa vždy správala zodpovedne a hospodárila s rozumom. Zlý stav verejných financií na úrovni štátu samospráva nespôsobila a ani nemohla ovplyvniť. Z tohto dôvodu by bolo korektné, aby vláda chýbajúce zdroje samosprávam nahradila,“ uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová.
Konkrétne požiadavky súvisiace s riešením vplyvu konsolidačného balíka na samosprávy únia zaslala listom ministerstvu financií.
„V najbližších dňoch plánujeme zvolať ďalšie stretnutie ekonomických expertov členských miest ÚMS s cieľom skoordinovať nevyhnutné kroky,“ dodala. Piršelová.
