Veľké firmy začnú od nového roka do výročných správ dopĺňať nefinančné informácie o spoločenskej zodpovednosti známej pod skratkou ESG (environmental, social, governance). Pre menšie firmy vstúpi táto povinnosť do platnosti v roku 2027 s možným odkladom do roku 2028.
Načo je také reportovanie dobré? Nie je to len ďalšia byrokratická záťaž pre firmy, ktoré už dnes musia úradom odovzdávať množstvo dát?
V článku sa dočítate:
- prečo robiť ESG report,
- čo obsahujú výkazy o udržateľnosti,
- koľko stojí a kto s ním firme môže pomôcť,
- ako sa vyhnúť greenwashingu.
Na čo je to dobré
Čoraz viac ľudí zaujímajú nielen tvrdé dáta o hospodárení firiem, ale aj to, ako sa správajú k svojim zamestnancom, obchodným partnerom či k životnému prostrediu. Dbajú na to zákazníci, zamestnanci, ale aj investori, banky a dodávatelia.
Ak má napríklad menšia subdodávateľská firma pre automobilku Volkswagen produkt v porovnateľnej kvalite a cene ako konkurencia, no môže sa navyše pochváliť ESG reportom, je pravdepodobné, že napokon získa zákazku.
Firma AgeVolt podniká v oblasti elektromobility. ESG report vypracúvajú preto, že jej klientmi sú aj veľké spoločnosti, pre ktoré je to povinnosť. „Vďaka certifikátu tak ako zodpovedný dodávateľ získavame konkurenčnú výhodu,“ vysvetľuje zakladateľ AgeVoltu Ján Zuštiak.
Firma považovaná za zelenú alebo udržateľnú bude mať v budúcnosti menší problém s financovaním a rozvojom. Banky a potenciálni investori jej budú ochotnejšie poskytovať kapitál. Ak firma získa výhodnejšie úvery, bude to pre ňu konkurenčná výhoda.
„Vydanie ESG reportu nezmení pohľad na firmu, dôležitý je jeho obsah, vízia, stratégia firmy, začlenenie ESG kritérií do biznis modelu firmy, ako aj manažovanie rizík,“ dodáva hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Najmä mladší zamestnanci sa už zaujímajú o to, či pracujú v spoločensky zodpovednej firme so zelenými projektmi. Ich nábor s nálepkou ESG bude jednoduchší.
