Predseda Protimonopolného úradu Juraj Beňa. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Protimonopolný úrad udelil jednu z najvyšších pokút vo svojej histórii.
Dostal ju najväčší výrobca pekárenských výrobkov u nás – skupina Penam. Patrí holdingu Agrofert, za ktorým stojí Andrej Babiš, bývalý český premiér zo strany ANO.
Pokutu dostal za utajený nákup dvoch slovenských pekární – Prvej bratislavskej pekárenskej a pekárne Peza v Žiline.
Spor sa ťahá už niekoľko rokov, denník SME preto pripravil otázky a odpovede.
1. Koľko má Penam zaplatiť?
Protimonopolný úrad dal Agrofertu pokutu 21 miliónov eur. Ide o tretiu najvyššiu pokutu, akú kedy úrad udelil. Zároveň je najvyššou za tento typ porušenia.
Úrad ju Agrofertu vymeral už vlani, firma sa však proti rozhodnutiu odvolala. O odvolaní úrad rozhodoval viac ako rok, až sa nakoniec rozhodol pokutu potvrdiť.
Ďalšie odvolanie na úrade už nie je možné podať.
2. Za čo dostal pokutu?
Za „neoznámenie koncentrácie", ktorou získal kontrolu nad dvoma konkurenčnými pekárňami – jednou bola Prvá bratislavská pekárenská so sídlom v Bratislave, druhou Peza v Žiline. Predtým ich vlastnila pekárenská skupina United Bakeries.
Andrej Babiš mal na obe pekárne zálusk už v roku 2011, no Protimonopolný úrad transakciu zakázal. „Neprávoplatne, keďže spoločnosť vzala svoj návrh na začatie konania v odvolacom konaní späť,“ vysvetľuje úrad.
Babiš sa pekární nechcel vzdať, a preto sa zákaz podľa úradu snažil obísť.
„Agrofert formálne nadobudol tieto pekárne postupne, pekáreň v Bratislave v roku 2013 a pekáreň v Žiline v roku 2016,“ povedal predseda úradu Juraj Beňa.
Dôležité v tomto vyjadrení je slovo „formálne“. Pretože, ako upozorňuje úrad, obe pekárne Agrofert kúpil v roku 2013. Získal ich okľukou, nad firmou Peza mal utajenú kontrolu prostredníctvom iného subjektu, ktorý bol však priamo napojený na Agrofert. Okrem toho firma o kúpe úrad neinformovala.
Protimonopolný úrad začal prípad vyšetrovať v roku 2017. Odvtedy úradníci urobili niekoľko kontrol.
Úrad tvrdí, že našiel viacero dôkazov. Poukazuje na internú komunikáciu riadiacich pracovníkov holdingu, v neprospech Agrofertu hovorí aj priebeh a financovanie kúpy. Aj to, že prebehla podľa plánu, ktorý holding predstavil úradu ešte v roku 2011.
V roku 2023 preto Agrofertu udelil pokutu a teraz ju druhostupňovo potvrdil.
3. Prečo je problém, čo Babiš urobil?
Hlavnou úlohou Protimonopolného úradu je sledovať a kontrolovať rôzne zmeny majiteľov firiem, aby sa udržalo konkurenčné prostredie, ktoré má spotrebiteľom priniesť napríklad nižšie ceny.
Aj preto majú podnikatelia povinnosť nahlásiť úradu takéto nákupy. Podľa zákona sa viacero koncentrácií uskutočnených do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi posudzuje spoločne ako jedna.
„Nadobudnutie oboch pekární naraz, respektíve do dvoch rokov, by preto vzhľadom na výšku spoločných obratov podliehalo posúdeniu zo strany PMÚ, ktorému sa Agrofert pokúsil vyhnúť,“ povedal Beňa.
Dodal, že ak podnikatelia obchádzajú povinnosť nahlásiť akvizície, môže to viesť napríklad k tomu, že im iné spoločnosti nebudú schopné konkurovať. Osobitne citlivé je to práve v oblasti potravinárstva.
4. Od čoho závisí výška pokuty?
Firmy s vyššou pokutou:
- Pokuta 44,79 milióna eur: podnikateľom BETAMONT, Inžinierske stavby, Skanska DS, Doprastav, Strabag, Mota-Engil - kartel pri výstavbe diaľničného úseku
- Pokuta 29,38 milióna eru: Slovak Telekom - zneužívania dominantného postavenia (neposkytovanie prístupu k miestnym telefonickým vedeniam)
Výšku pokuty pre Agrofert ovplyvnili dva dôvody. Prvým je to, že úrad Babiša už v roku 2011 upozornil, že takýto nákup pekární robiť nemá.
„Skutočnosť, že spoločnosť si bola plne vedomá predchádzajúceho negatívneho stanoviska PMÚ, bola zohľadnená pri výške pokuty,“ povedal Beňa.
Okrem toho sa výška pokuty vypočítava z celkového obratu Agrofertu, teda nielen z obratu Penamu, ale aj z iných biznisov materského holdingu – napríklad jeho chemickej továrne.
5. Dokedy musí zaplatiť, môže sa ešte odvolať?
Agrofert má 60 dní na to, aby pokutu zaplatil. Môže aj podať žalobu proti rozhodnutiu na správny súd.
Teoreticky sa zaplateniu nateraz môže firma vyhnúť, ak požiada súd o odklad úhrady. Ak to súd uzná, nemusela by pokutu zaplatiť až do jeho definitívneho verdiktu.
Hovorca spoločnosti Agrofert Pavel Heřmanský tvrdí, že rozhodnutie považujú za chybné a nezákonné.
„Názory Protimonopolného úradu uvedené v rozhodnutí odporujú uskutočnenému dokazovaniu a skutočnému stavu veci a sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a prekročením právomocí úradu,“ povedal Heřmanský.
Keďže rozhodnutie podľa neho poškodzuje firmu, chcú na úrad podať žalobu.
6. Čo sa zmení pre zákazníkov?
Penam je najväčším výrobcom pekárenských výrobkov na Slovensku. Vlani mal podľa Finstatu tržby takmer 82 miliónov eur. Zisk firmy bol približne 1,2 milióna eur, viac ako trojnásobný oproti roku predtým. Roky predtým bola firma dlhší čas stratová.
S pokutou – ak ju zaplatí – sa podľa analytika pre maloobchod Ľubomíra Drahovského musí najskôr vysporiadať Agrofert vo vnútornej ekonomike firmy. Neočakáva preto nejaké dosahy na ľudí, napríklad, že by zdraželo pečivo.
„Ak sa to nejako prejaví v cenách, tak to bude trvať rok až rok a pol,“ hovorí Drahovský. Iné by to bolo, ak by súd odložil firme zaplatenie pokuty.
Teoreticky je tiež možné, že by pekáreň dostala iného majiteľa. Firma totiž musí znovu kúpu ohlásiť úradu a nechať posúdiť.
„V takomto prípade majú podnikatelia možnosť navrhnúť podmienky a povinnosti na odstránenie súťažných obáv. Koncentrácia môže byť potom schválená, alebo zakázaná,“ povedala Daniela Lukáčová, vedúca oddelenia pre druhostupňové konanie Protimonopolného úradu.
Ak by bol zákon porušený, ako je to podľa úradu pri Agroferte, môže úrad nielen vystaviť pokuty, ale rozhodnúť aj „o dekoncentrácii podnikov“.
7. Kto je Andrej Babiš?
Andrej Babiš je český podnikateľ slovenského pôvodu. Je predsedom politickej strany ANO. Od konca roka 2017 do konca roka 2021 bol premiérom českej vlády. Vlani neúspešne kandidoval za českého prezidenta, porazil ho Petr Pavel.
Už roky je Babiš jedným z najbohatších ľudí v Česku. V aktuálnom rebríčku časopisu Forbes obsadil siedme miesto s majetkom 79,1 miliardy českých korún (približne 3,1 miliardy eur). Oproti roku predtým sa prepadol o dve miesta, hodnota jeho majetku sa znížila o 91 miliárd korún.
Babiš je známy aj pre svoj niekoľko rokov ťahajúci sa súdny spor, či bol za bývalého režimu agentom Štátnej bezpečnostnej služby s krycím menom Bureš. Už niekoľko rokov sa snaží spochybniť historické dokumenty, ktorých je množstvo. Trvá na tom, že ho ŠtB evidovala neoprávnene.
Vlani Najvyšší súd zamietol jeho dovolanie.
8. Patrí Agrofert len Babišovi?
Holding Agrofert, ktorý Babiš založil a roky vlastnil, vložil v roku 2017 po novele zákona o konflikte záujmov do zvereneckých fondov.
Agrofert združuje asi 250 firiem z rôznych oblastí. Napríklad chémia, potravinárstvo, poľnohospodárstvo, pozemné techniky, technológie a ďalšie. Je aktívny na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku a Nemecku.