BRATISLAVA. Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru predstavil zákon roka. Návrh štátneho rozpočtu predložil na pondelkové rokovanie tripartity.
Posledné týždne sa veľa hovorilo o konsolidačnom balíčku. Ten v nezmenenej forme 2,7 miliardy eur predstavil Kamenický aj v návrhu zákona. Zároveň priznáva, že konsolidovať bude vláda aj naďalej, a to v dosť vysokej hodnote.
Ďalšie šetrenie aj míňanie
V roku 2027, čo je koniec riadneho volebného obdobia, si vláda Roberta Fica naplánovala, že deficit dosiahne úroveň troch percent. Tento rok by mal dosiahnuť 5,97 percenta.
Aby zníženie vláda dosiahla, bude musieť prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia. V rozpočte Kamenický píše, že by mali byť v objeme 1,9 percenta HDP, teda za 2,8 miliardy eur.
To je približne toľko čo v tomto roku. Robert Fico pritom po schválení konsolidačného balíčka vravel, že nás čaká približne už len tretinová konsolidácia.
Aké ďalšie opatrenia vláda chystá na zlepšenie verejných financií, momentálne nie je známe.
Dôvod, prečo vláda musí tak výrazne konsolidovať, je zlý stav verejných financií.
Odborníci však poukazujú, že to viac robí cez dane a odvody od ľudí, ako keby štát sám šetril. Napríklad tak, že by zrušil 13. dôchodok. Na ten si vláda v rozpočte vyčlenila 800 miliónov eur.
Neefektívna je podľa analytikov v súčasnosti aj plošná pomoc s faktúrami za energie. V minulosti u nás ceny plynu nerástli podľa cien na trhu. Vláda sa ich rozhodla zastropovať a dotovala ich. Začala s tým ešte vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO). V tomto roku malo ísť na energopomoc približne 1,16 miliardy eur.
Už dlhšie sa hovorí o tom, že dotovanie v takomto objeme si už vláda nebude môcť dovoliť. Ceny plynu u nás tak majú výrazne vzrásť a prispôsobiť sa viac trhovým cenám. Odborníci odhadujú, že v priemere by ceny plynu mali byť vyššie približne o 30 percent.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková pred časom povedala, že chce robiť cielenú pomoc približne v objeme sto miliónov eur. Minulý týždeň premiér Fico oznámil, že pomoc bude väčšia. V rozpočte si na ňu vláda vyčlenila 235 miliónov eur. (aktualizácia 13.10.: Ministerstvo financií spresnilo, že v budúcom roku to bude len pôvodných 100 miliónov. Zvyšok (135 miliónov eur) má ísť na doplatok za energopomoc ešte z roku 2024.)
Rezerva takmer pol miliardy
Zaujímavosťou v návrhu rozpočtu je aj rezerva na budúci rok. Tú si vláda naplánovala v hodnote 456 miliónov eur. Suma by mohla byť súčasťou približne jednej miliardy, ktorú štát získa z konsolidačného balíčka, ale nepoužije ju na zníženie deficitu.
Päť miliónov zo spomínanej hodnoty má byť rezerva pre Úrad vlády. Tridsať miliónov ide na „riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác“.
Najväčší objem peňazí - až 421 miliónov eur – má mať rezerva na riešenie negatívneho vývoja rozpočtu. Ministerstvo spomína napríklad „implementáciu nového finančného nástroja“. Tým zrejme myslí daň z finančných transakcií, ktorou sa minister Kamenický inšpiroval v Maďarsku.
Odborníci už dlhší čas poukazujú na to, že ide o najhoršie opatrenie konsolidačného balíčka. Takisto poukazujú na to, že z nej štát nemusí získať toľko, koľko si naplánoval (517 miliónov eur). Podnikatelia sa podľa nich budú snažiť platenie dane čo najviac obchádzať. Niektorí sa dokonca môžu presunúť do zahraničia.
Ivan Mikloš hovorí v Aréne o konsolidácii. Autor: SME
Ďalšie dôležité čísla
Rast ekonomiky 2,2 percenta
Ekonomika by v budúcom roku mala rásť najmä vďaka eurofondom, konkrétne vďaka plánu obnovy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že v budúcom roku sa čerpanie zrýchli na 2,1 miliardy eur.
Deficit 4,7 percenta
Vláda chce, aby do štyroch rokov schodok poklesol k trom percentám. To je číslo, ktoré od nás požadujú pravidlá Európskej únie. Ide o takzvaný strednodobý plán, ktorý krajiny Únie pripravujú prvýkrát v súvislosti s nedávnou reformou európskych rozpočtových pravidiel.
Tie majú za cieľ nastaviť také tempo konsolidácie na najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicami 60 percent, respektíve tri percentá HDP aj desať rokov po horizonte plánu.
Nové fiškálne pravidlá by umožnili Slovensku rozložiť proces ozdravenia verejných financií až na sedem rokov. „To by však do najbližších rokov viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia,“ zdôvodňuje ministerstvo, prečo si v rozpočte naplánovalo deficit na úrovni troch percent už v roku 2027.
Dlh 59,6 percenta
Ak by sme to chceli povedať v číslach, vláda očakáva rast štátneho dlhu na viac ako 77 miliárd eur. Oproti terajšiemu roku ide o nárast o 8,4 miliardy eur.
Ministerstvo v návrhu pritom počíta s tým, že dlh sa bude zvyšovať aj v ďalších rokoch. Dôvodom má byť najmä potreba „krytia hotovostných schodkov štátneho rozpočtu“. Zároveň ministerstvo poukazuje na to, že vďaka konsolidácii začne deficit klesať a tak sa aj dlh ustáli na úrovni okolo 60 percent.
Minister financií okrem toho v návrhu poukazuje na to, že k nárastu dlhu prispeli aj železničné spoločnosti či Eximbanka.
Príjmy 59,9 miliardy eur
Toľko by mali dosiahnuť príjmy verejnej správy v budúcom roku. Najviac (viac ako 29 miliárd eur) má štát získať na daniach od firiem a potom na DPH. Tá má v budúcom roku v základnej sadzbe stúpnuť z 20 na 23 percent.
Výdavky 66,5 miliardy eur
Najviac z výdavkov verejnej správy v budúcom roku má ísť na sociálne transfery. To sú napríklad sociálne dávky či dôchodky.
Inflácia 5,4 percenta
Rast cien sa má zrýchliť. Dôvodom je najmä zvýšenie základnej dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent. Takisto rast energií. Už dlhšie sa hovorí o tom, že zdražie najmä plyn. Odborníci odhadujú, že v priemere by to malo byť približne o 30 percent.
„Ceny služieb a tepla budú rásť postupne, ale očakáva sa pokles cien energetických komodít v nasledujúcich rokoch, čo zmierni infláciu. Rast cien potravín a tovarov sa stabilizuje a vráti na úroveň z rokov 2017 až 2020,“ tvrdí v rozpočte ministerstvo.
