BRATISLAVA. Samosprávy očakávajú na budúci rok miliónové výpadky v príjmoch a už ich nemôžu sanovať zvyšovaním daní a poplatkov.
Na tlačovej besede to uviedol prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.
Nevyriešený problém s príjmami
Poukázal na to, že vládou avizované dofinancovanie samospráv vo výške 50 miliónov eur sú financie, ktoré im chýbali oproti prognóze, na základe ktorej zostavovali tohtoročné rozpočty.
„Inými slovami, keby tých 50 miliónov nebolo, tak by štát nedokázal naplniť prognózu príjmov z daní fyzických osôb,“ vysvetlil.
Dofinancovaním štát podľa neho len splnil svoju úlohu, na základe ktorej zostavoval rozpočty. Predmetné prostriedky podľa predsedu únie dokážu samosprávy dostať na nulu a do konca roka zastabilizovať, ale nerieši to ich problémy s príjmami.
Už nemôžu dvíhať dane
Poplatky a dane podľa neho už nemôžu dvíhať tak, aby si vykryli predpokladané straty. Na budúci rok je zatiaľ prognózovaných o 19 percent menej na daniach z príjmu fyzických osôb, a to bez toho, aby zatiaľ samosprávy vedeli, aký bude normatív na materské školy. „To sú miliónové výpadky pre mestá,“ zdôraznil Rybníček.
Zatiaľ podľa neho nie je istá ani miera inflácie a tovarov a služieb. Poukázal tiež, že sa im budú zvyšovať aj výdavky na spolufinancovanie projektov z eurofondov, čo súvisí so zvyšovaním DPH.
Rybníček je tiež toho názoru, že ak sa štát dohodne s odbormi na odmenách pre zamestnancov verejnej správy, tak by ich mal aj zafinancovať. Nepovažuje za spravodlivé, že sa na tom štát dohodne s odborármi, no samosprávy to musia zaplatiť.

„Konsolidácia bude mať obrovský dopad na fungovanie samospráv,“ akcentoval prezident Únie miest Slovenska.
Otázka reformy financovania
Myslí si, že mestá budú musieť okresávať výdavky a zvažovať, ktoré služby okrešú. „Aj pri tejto vláde sa doprosujeme a prosíme o citlivejší prístup k samosprávam,“ podotkol.
Riešenie do budúcna vníma v reformovaní financovania územnej samosprávy, ktoré by mestám a obciam zaistilo stabilnejšie financovanie, než majú v súčasnosti.
Primátor Bratislavy a viceprezident ÚMS a primátor Bratislavy Matúš Vallo podotkol, že samosprávy konsolidujú od roku 2022, od čias, keď sa zvyšoval daňový bonus na deti. Samosprávy podľa neho v roku 2024 prišli o 300 miliónov eur.
Konsolidačný balíček vlády podľa neho negatívne dopadne na rozpočty samospráv.
„Mestá a obce majú povinnosť mať vyrovnaný rozpočet, a teda nespôsobili zlý stav verejných financií,“ prízvukoval Vallo.
Negatívny vplyv podľa neho bude mať zvýšenie DPH na nákup tovarov a služieb. Rovnako počítajú s tým, že možnosť poukázať dve percentá z dane z príjmov na oboch rodičov, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v roku 2026, by mohla samosprávam ukrojiť 70 miliónov eur.
Transakčná daň zasiahne mestské podniky
Vallo spomenul napríklad aj novú transakčnú daň, ktorá podľa jeho slov zvýši náklady mestských podnikov.
„Trpkým bonusom je, že z rokovaní o kompenzácii bola vynechaná Únie miest,“ poznamenal viceprezident únie.
Škrtanie prostriedkov podľa Valla môže negatívne zasiahnuť služby pre občanov v samosprávach.
Rybníček doplnil, že nielen pýtajú prostriedky, ale majú aj záujem pomôcť pri konsolidácii, keďže rozumejú potrebe konsolidovať verejné financie.
„Jedno riešenie sme našli, a to, že sme uskutočnili v rámci Únie miest Slovenska spoločné centrálne verejné obstarávanie na nákup plynu a energie,“ vysvetlil.
Model už majú odskúšaný, podľa slov Rybníčka takéto centrálne verejné obstarávanie dokáže ušetriť prostriedky zapojeným mestám.
„Je ich približne 14 (miest), ktoré nakupujú plyn a energiu spoločne. V budúcom roku niekoľkonásobne znížia výdavky na nákup plynu a energie,“ akcentoval.
Vytváranie takýchto väčších ekonomických a hospodárskych celkov vníma ako vhodné a efektívne riešenie do budúcnosti.