FRANKFURT NAD MOHANOM. Trhy očakávajú, že Európska centrálna banka (ECB) tento týždeň opäť zníži úrokové sadzby, keďže inflácia v eurozóne klesá a obavy z pomalého hospodárskeho rastu sa zvyšujú.
Predpovedajú tiež, že banka zrýchli tempo uvoľňovania svojej menovej politiky. Informovala o tom agentúra AFP.
Spotrebiteľské ceny pod kontrolou
Miera inflácie v 20 štátoch eurozóny v septembri klesla na 1,8 %. Prvýkrát od roku 2021 sa tak dostala pod cieľovú úroveň ECB, ktorou sú 2 %. Hoci sa očakáva, že ku koncu roka sa inflácia opäť zvýši, pocit, že spotrebiteľské ceny v eurozóne sa už podarilo dostať pod kontrolu, je čoraz silnejší.
"Zníženie úrokov je veľmi pravdepodobné," povedal minulý týždeň Francois Villeroy de Galhau, guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB, ktorá rozhoduje o úrokových sadzbách.
Politici ECB sa vo štvrtok (17. 10.) stretnú v Slovinsku, aby rozhodli, či sa sadzby znížia a tempo ich redukcie sa zrýchli. Centrálna banka má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom, ale niekedy organizuje stretnutia aj v iných častiach eurozóny.
ECB v tomto roku už dvakrát znížila úrokové sadzby, prvý raz v júni a opäť v septembri. V oboch prípadoch o 25 bázických bodov, pričom jej základná sadzba z vkladov klesla na 3,5 %.
Nové údaje z eurozóny poukazujú na slabšie cenové tlaky aj slabnúcu ekonomickú aktivitu. To naznačuje, že "úrokové sadzby sú v eurozóne príliš reštriktívne", uviedol Frederik Ducrozet, hlavný ekonóm Pictet Wealth Management.
Vyššie náklady na pôžičky
ECB v reakcii na prudký rast inflácie po skončení blokád spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 a po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšila sadzby rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a na najvyššiu úroveň vo svojej histórii.
Vyššie náklady na pôžičky prispeli k spomaleniu tempa rastu spotrebiteľských cien. Nedávne ekonomické ukazovatele "posilňujú našu dôveru, že inflácia sa včas vráti k cieľu", povedala prezidentka banky Christine Lagardová Európskemu parlamentu. ECB podľa nej zohľadní nové údaje na ďalšom zasadnutí.
Banka opakovane zdôraznila, že jej ďalšie kroky budú závisieť od údajov z eurozóny. Podľa septembrovej prognózy ECB sa rast ekonomiky v 3. štvrťroku spomalí na 0,2 %. Dôvera v podnikoch sa pritom zhoršuje, čo zahmlieva vyhliadky euroregiónu.
Problémy s hospodárskym rastom
Nemecko, najväčšia ekonomika bloku, má problémy s hospodárskym rastom. Berlín minulý týždeň uviedol, že teraz očakáva pokles ekonomiky o 0,2 % v roku 2024. Bude to druhý rok poklesu po sebe.
Analytici budú vo štvrtok pozorne počúvať tlačové vyhlásenie Lagardovej, aby zistili, čo bude ECB ďalej robiť. Inflácia v eurozóne síce klesla, ale je skoro vyhlásiť nad ňou víťazstvo. Eskalácia konfliktu na Blízkom východe by mohla zvýšiť ceny ropy a oživiť infláciu v eurozóne. Je tak ďalším faktorom, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodovanie ECB.
Aj keď banka vo štvrtok zníži úroky, "nezaviazala sa k ďalšej redukcii a vyjadrila opatrnosť ohľadom budúceho vývoja sadzieb", upozornili analytici.
