BRATISLAVA. Slovensko má po novom 15 ministerstiev, spolu v budúcom roku minú viac ako 25 miliárd eur. Je to približne o 1,5 miliardy viac ako tento rok.
Návrh rozpočtu, ktorý predložilo ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru, v pondelok prerokovala tripartita - teda vláda, odborári a zamestnávateľské zväzy.
Len pre porovnanie, celkové výdavky verejnej správy, do ktorej patria aj samosprávy či rôzne inštitúcie, by mali byť 66,5 miliardy eur.
Z textu sa ešte dozviete:
- Koľko dostanú jednotlivé ministerstvá
- Koľko minister Kamenický dostane z vyššej DPH či dane z finančných transakcií
- Že Sociálna poisťovňa dostala rekordnú pomoc
Zlepšenie škôl, problémy s lekármi
Najviac, až 5,36 miliardy eur, v budúcom roku dostane ministerstvo školstva. Oproti vlaňajšku si polepší približne o miliardu.
Približne polovicu tejto sumy berie štát obciam a mestám. Tie po novom nebudú zriaďovateľmi škôlok, ktoré prejdú pod ministerstvo.
Štát tvrdí, že chce zlepšiť dostupnosť škôlok, kvalitu vzdelávania, a aj postavenie vysokých škôl vo svetových rebríčkoch. Zlepšiť vzdelávanie majú reformy a noví zamestnanci.
„Zvyšuje sa počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu o 25-tisíc, z toho 19-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov,“ píše Kamenický v návrhu rozpočtu.
Slovensko má z krajín Európskej únie dlhodobo podpriemerný podiel detí na predprimárnom vzdelávaní. V roku 2022 to bolo podľa Eurostatu 78,6 percenta, priemer Únie je 93,1 percent.
Dosiahnuť, aby deti chodili viac do škôlok, sa štát snaží povinným posledným ročníkom materských škôl, zvyšovaním kapacít a predpísaným nárokom na miesto v škôlke.
Napríklad ma zafinancovanie zvýšeného počtu detí a "dofinancovanie normatívov", má ísť podľa ministerstva školstva 53 miliónov eur. Ďalších 60 miliónov má slúžiť na nárast platov učiteľov v regiónoch s vyššími platmi.
„Výzvou zostávajú dlhodobo slabé výsledky testovania 15-ročných PISA, vysoký podiel žiakov s nízkou čitateľskou gramotnosťou, ale aj vyšší podiel mladých končiacich vzdelávanie základnou školou, ktorý sa však medzi rokmi znižuje,“ píše Kamenický v rozpočte.
Výraznejšie viac dostane aj ministerstvo zdravotníctva, a to 2,88 miliardy eur. Na čo presne peniaze pôjdu, ministerstvo nepovedalo. K rozpočtu sa chce vyjadriť až po jeho schválení.
Kamenický v rozpočte píše, že viac (12 miliónov eur) pôjde napríklad aj "na financovanie havarijných stavov v zdravotníckych zariadeniach, na obstaranie nového prístrojového vybavenia, na rekonštrukciu, stavebné úpravy priestorov a budov zdravotníckych zariadení“.
Na druhej strane sa vedú veľké rokovania o valorizácii platov lekárov a sestier. Mali sa zvyšovať o 9,6 percenta, čo si zdravotníci po nátlaku dohodli ešte s vládou Eduarda Hegera.
Kamenický ale navrhol, že v rámci konsolidácie platy zvýši len o tri percentá. Po kritike čiastočne ustúpil pri sestrách a inom zdravotníckom personáli - platy sa im majú zvyšovať o šesť percent.
Výdavky na zdravotníctvo majú podľa Asociácie súkromných lekárov medziročne vzrásť o 3,7 percenta.
„To znamená, že plánovaný nárast nepokrýva ani očakávanú infláciu, nepočíta s nárastom, ktorý je aj bez zmien politík nevyhnutný na pokrytie prirodzeného nárastu zdravotnej starostlivosti a iné každoročne rastúce položky,“ tvrdí asociácia.
Nový minister zdravotníctva za Smer Kamil Šaško preto v pondelok rokoval s ministrom financií o tom, ako nedostatok peňazí vyriešiť a „zabezpečiť, aby pacientov mal kto liečiť, ošetrovať a zachraňovať“. Rokovať bude ešte s lekármi a zdravotníkmi.
Kamenický ukázal rozpočet, čaká nás ďalšia veľká konsolidácia Čítajte Rekordné dotácie pre Sociálnu poisťovňu
Ministerstvo práce by podľa rozpočtu malo mať na výdavky budúci rok 4,83 miliardy eur. To je oproti rozpočtu z minulého roka zvýšenie o viac ako sedem percent.
Najviac peňazí pôjde na podporu rodín, zdravotne znevýhodnených ľudí a dôchodcov.
"Zvyšujeme príplatok k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur, po prvýkrát v histórii ideme zrušiť krátenie opatrovateľských príspevkov pre všetkých opatrovateľov na základe príjmu odkázanej osoby," vysvetľuje tlačový odbor ministerstva práce.
Dodáva, že o rozpočte bude ešte s Kamenickým rokovať. Chce, aby neverejné zariadenia sociálnych služieb neplatili transakčnú daň.
Z tabuľky sa tiež zdá, že sa výrazne zníži financovanie ministerstva hospodárstva. Podľa rozpočtu má dostať približne 300 o miliónov menej, ako sa očakáva v tomto roku.
Tak to však bolo aj v minulosti - v naplánovanom rozpočte dostane ministerstvo výrazne menej, ako sú napokon jeho skutočné výdavky. Prečo je to tak, ministerstvo do uzávierky nevysvetlilo.
Výrazne viac zo štátneho rozpočtu dostane aj Sociálna poisťovňa. Kým v roku 2023 dostala 1,16 miliardy eur, tento rok to už je 2,7 miliardy. Ide o rekordnú pomoc. Podobnú sumu jej chce štát poslať aj budúci rok.
V tomto aj budúcom roku sú dôvodom 13. dôchodky, ktoré sa stali stálou dávkou namiesto vianočného bonusu. V minulosti ju síce vyplácala poisťovňa, ale financovalo ju ministerstvo sociálnych vecí.
Dôchodcovia si prilepšia o viac ako 600 eur, Sociálnu poisťovňu to však bude stáť 800 miliónov eur.
Práve 13. dôchodky sú pritom opatrením, na ktorom by sa podľa odborníkov mohlo v budúcnosti šetriť. Dávajú sa totiž plošne, rovnakú sumu dostanú aj penzisti s vysokým dôchodkom. Premiér Robert Fico zo Smeru však o tejto možnosti neuvažuje.
Okrem toho k zvýšeným výdavkom v tomto roku podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra prispel sumou 200 miliónov eur aj rast "starobných a predčasných dôchodkov oproti schválenému rozpočtu“.
Do výhodného predčasného dôchodku v tomto roku odišli po spornom opatrení štátu desaťtisíce ľudí. Ministerstvo financií koncom roka očakáva ďalší nápor odchodov.
„Poistenci Sociálnej poisťovne sa napriek jej vysokým výdavkom nemusia obávať, že by nemali vyplatený dôchodok,“ tvrdí Kontúr. Odvoláva sa na to, že podľa zákona poisťovňa musí mať vždy dosť peňazí, aby vyplatila dávky.
