Zákon o dani z finančných transakcií vznikol bez riadneho legislatívneho procesu a kopíruje maďarský zákon z roku 2012. Slovenská vláda však zašla ešte ďalej a transakčnou daňou si trúfla na vyššie zdanenie nadnárodných firiem.
Tak ako je dnes koncipovaná transakčná daň, je v Európskej únii unikát. Reálne nám hrozí, že ak nedôjde k náprave, môže nás prešetrovať Európska komisia. Varuje pred tým daňová poradkyňa BMB Partners Renáta BLÁHOVÁ. „Vláda však zavádza daň z finančných transakcií spôsobom, keď zásah pre nadnárodné firmy systémovo ani reputačne neanalyzovala,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- Ako je možné, že zákon stanovil limit na transakčnú daň na maximálne 40 eur, ale nadnárodné firmy ju môžu platiť v tisíckach eur?
- Prečo vláda maďarský koncept skopírovala, ale obohatila o protiúnikové opatrenia?
- Čo hrozí Slovensku, ak zákon vstúpi do platnosti?
Okolo dane z finančných transakcií sa popísalo veľa, ale prečo sa nikto nezamyslel na tým, či je v súlade s právom Európskej únie?
Okolo novely bolo veľa šumu, zanikol v ňom aj najpozitívnejší benefit konsolidačného balíčka a to, že si vláda trúfla na zásadné ozdravenie verejných financií. Hovorilo a písalo sa o diskriminácii menších podnikateľov, ktorých daň zasiahne, ako tu vznikne sivá ekonomika, prečo musia zamestnávatelia platiť daň aj pri posielaní výplaty zamestnancom.
Priestor bol zaplavený čiastkovými témami a nečudujem sa. Zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Na ministerstve financií tomu pracovne hovoria deväťdňová novela. Zrejme preto, že obdobie medzi zverejneným textom novely a prijatím zákona prebehlo za deväť pracovných dní, čo je fakt extrém.
V čom vidíte zásadný problém pri novele?
Problematický môže byť z pohľadu Európskej únie voľný pohyb kapitálu. EÚ má záujem, aby fungovala ako jednotný európsky trh a podporovala podnikanie. Existuje množstvo rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré riešili prípady obmedzovania voľného pohybu kapitálu v EÚ a boli celkom jednoznačné.
Dokonca aj v prípadoch daňových únikov, keď sa štát legitímne snažil chrániť pred podvodným konaním. Medzi nimi bol rozsudok, v ktorom vláda stíhala možného daňového podvodníka, ale nemohla mu brániť presúvať kapitál niekde inde alebo ho administratívne blokovať v podnikateľskom prostredí, kým stíhanie nebolo uzavreté.
Preto si myslím, že pri slovenskej dani z finančných transakcií bude možný nesúlad s právom EÚ.
Ako môže daň narušiť nadnárodným firmám ich biznis, ktorý na Slovensku majú?
Slovensko žije z dcérskych spoločností zahraničných firiem, ktoré prispievajú významnou časťou do štátneho rozpočtu a HDP. Väčšina z týchto firiem na Slovensku podniká, pretože sme súčasťou Európskej únie a máme euro.
Má to pre nich ekonomický zmysel, pretože vďaka eurozóne využívajú synergie cez zúčtovacie centrá a cash poolingy vo svojich materských firmách.
Majú bankové kontá v zahraničí a odtiaľ platia centrálne nákupy či dokonca mzdy slovenským zamestnancom. Vláda však zavádza daň z finančných transakcií spôsobom, keď zásah pre nadnárodné firmy systémovo ani reputačne neanalyzovala.
Pritom si musíme uvedomiť, že sme odkázaní na zahraničné investície, pretože nám chýba silná stredná vrstva domácich podnikov, ako napríklad z krajín V4 v Poľsku alebo z ostatných v Nemecku.
Mali by sme tieto firmy podporovať a nie ich zabíjať novou daňou. A keď nechceme odohnať aj zahraničných investorov, ktorí to tu všetko držia, nastavenie dane by sme si mali ešte poriadne premyslieť. Máme ešte dva mesiace, kým vstúpi do platnosti.
Nulová transakčná daň? Revolut riešením nie je, účet zadarmo pre niekoho áno Čítajte V Maďarsku bola zavedená daň z finančných transakcií, ale odlev firiem nenastal. Prečo by mali utekať firmy u nás?
