Chris Barton postavil svoj biznis na nápade, ktorý sám označil za šialený. Chcel ľuďom pomôcť identifikovať hudobné skladby, ktoré začuli v rádiu. Bolo to na konci 90. rokov a žiadna takáto technológia vtedy neexistovala.
„Povedali mi, že zachytiť zvuk bez šumu v pozadí a rozpoznať pesničku, ktorých sú na svete milióny, sa nedá,“ vysvetľuje Barton začiatok dlhej cesty k úspešnej aplikácii s názvom Shazam.
Jedni testujú lieky pre giganty, ďalší vyrábajú lietadlá. Kto získal FéliX Business Award? Čítajte Barton sa nevzdal a Shazam, ktorý medzičasom svoju budúcnosť spojil so spoločnosťou Apple, má v súčasnosti 300 miliónov pravidelných používateľov, pričom dokáže rozpoznať 11 miliónov hudobných skladieb.
Projekt rozpoznávača hudby však nebol len technologická, ale aj podnikateľská výzva. Shazam dlho zápasil s nízkym počtom používateľov a jeho zakladatelia neúspešne obháňali desiatky investorov.
„Takmer sme skrachovali, lebo sme urobili chybu. Chceli sme rozoznávať len rádiové skladby a nie všetky. Na tom pohorelo aj šesť iných firiem,“ vysvetľuje Chris BARTON v rozhovore pre INDEX.
Zhovárali sme sa s ním na októbrovej Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, kde vystúpil ako jeden z hlavných spíkrov.
Máte rád hudbu?
Áno, ale nie som žiadny hudobný génius, skôr jej bežný konzument.
Na konci 90. rokov nebola na trhu žiadna technológia na rozpoznávanie hudby. Ako ste sa k nej dopracovali?
Najali sme si najkvalitnejších ľudí na trhu, špecialistov na audiotechniku.
Ja a moji dvaja spoluzakladatelia sme neboli itečkári, ale presvedčili sme profesorku zo Stanford University, ktorá sa venovala zvuku a audiu, aby nám vybrala schopného človeka. Našla Averyho Wanga. Aj ten to chcel spočiatku vzdať, pretože sme nevedeli odfiltrovať okolité šumy, napríklad v krčme.
O ítečkárov je bitka. V korporácii sa nudia, tvrdia zakladatelia Panaxea Čítajte Investoval, lebo miloval hudbu
Čo sa stalo, že sa to napokon podarilo?
Držal som sa poučky, že nestačí len slepo nasledovať ideu, ale treba hľadať kreatívne riešenia.
Držali ste sa jej aj pri zháňaní peňazí od investorov, ktoré ste na vývoj aplikácie potrebovali?
Áno. Naozaj nám dochádzali peniaze a zháňali sme kapitál. Potrebovali sme 7,5 milióna dolárov. Asi stovka manažérov z fondov rizikového kapitálu nás odmietla. Neverili, že takúto aplikáciu bude niekto používať.
Ja im to nezazlievam, lebo viem, že vidia stovky projektov, ktoré sú rizikové a musia robiť nejakú selekciu. Navyše, peniaze sme zháňali v roku 2001, teda tesne po prasknutí dotcom bubliny.
Jeden z našich prvých investorov do nás investoval najmä preto, že jeho manažér miloval hudbu.
Jedným z prvých investorov bol aj Richard Branson, ktorý vlastnil nahrávaciu spoločnosť Virgin Record. Pomohol vám získať súhlas na zaradenie jej hudby do vašej databázy?
Nie. Ale napokon sme presvedčili inú nahrávaciu spoločnosť. Najali sme si študentov, ktorý nám za osem mesiacov pomohli nahádzať dáta o pesničkách do našej databázy. To bolo v roku 2002, keď ešte ani iPod nebol na svete.
Pracoval váš softvér už vtedy s umelou inteligenciou či so strojovým učením?
Nebola to umelá inteligencia v dnešnom chápaní. Pracovali sme však s rozpoznávaním vzorov a hlasu cez algoritmy.
Spočiatku ste vraj mali problém s rozpoznávaním vážnej hudby.
S vážnou hudbou, ktorá bola na cédečkách, problém nebol, ale so živou hudbou áno. Náš softvér bol založený na rozpoznávaní istých vzorov v hudbe, ktoré sa pri živej hudbe nemuseli zhodovať s tou nahranou v štúdiu.
Dokáže vaša aplikácia rozoznať aj lokálnu punkovú kapelu zo Slovenska?
Ak majú vydané cédečko alebo sú na Spotify, tak áno.
Chris Barton vymyslel aplikáciu na rozpoznávanie hudby Shazam. (zdroj: Lukáš Klčo)Prvotný biznisový model bol príliš zložitý
Ako vznikol názov Shazam?
Má to niečo spoločné s kúzlením postavy z marvelovských komiksov. Rozpoznať neznámu hudbu z éteru je tiež kúzelné.
Bol o váš rozpoznávač hudby záujem od začiatku?
Nie, prvých šesť rokov sme sa trápili finančne aj s malým počtom používateľov.
Prečo?
