Firmy majú často tendenciu odsúvať debaty o svojej budúcnosti, až kým je neskoro a predbehne ich konkurencia. Doplatila na to napríklad sieť videopožičovní Blockbuster, ktorá skrachovala po spustení online streamingu, či výrobca fototechniky Kodak, ktorý nezachytil trend digitálnej fotografie.
„Kodak je zaujímavý v tom, že si nevšimol moment svojho úpadku,“ hovorí dánska ekonómka a generálna riaditeľka Kodanského inštitútu pre štúdium budúcnosti Daria Krivonos.
Niektoré firmy podľa nej robia strategickú chybu v tom, že nestihli včas odstrihnúť svoje stratové časti. Ďalším príkladom sú energetické koncerny, ktoré zmeškajú príležitosti v zelenej transformácii.
Ako vraví, základom zlého rozhodovania firiem je zvyčajne veľké ego ich manažérov.
„Manažér by mal vedieť priznať si chybu. Ak to nedokáže a tvrdí, že vie, ako bude vyzerať budúcnosť, často to dopadne zle,“ vysvetľuje Daria KRIVONOS.
INDEX sa s ňou zhováral na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, kde vystúpila ako jeden z hlavných spíkrov.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa majú firmy pripraviť na neistý svet,
- prečo sa globalizácia mení,
- ako sa dajú regulovať nadnárodné firmy.
Žijeme v neistých časoch. Ako sa na to dá pripraviť?
Je to ako pri finančnom plánovaní. V minulosti nebolo povinné, teraz musia firmy reportovať výsledky a každý rok plánovať rozpočty. Neisté veci jednoducho zahrnú do svojich firemných procesov.
Ako sa môže firma pripraviť na budúcnosť?
Predpovedanie budúcich trendov je založené na špecifických metódach. Niektoré firmy, napríklad McDonald’s, na to majú špecialistov. Pripravenosť neznamená, že musíte mať plán na všetko, ale že ho máte na hocičo.
Na svete je len pár takých firiem. Slováci testujú lieky pre gigantické farmafirmy Čítajte Aký je v tom rozdiel?
Veľký. Nemusíte sa napríklad pripraviť na všetky možné zmeny počasia, ale mali by ste si uvedomiť, že počasie sa môže zmeniť. Vtedy dokážete napríklad na dážď reagovať rýchlejšie a byť voči nemu odolnejší.
Dôležité pri neistotách je zmieriť sa s tým, že existujú a nebudú vždy pohodové. Ak to nedokážete, a budete hľadať istoty, ktoré neexistujú, môže sa to skončiť zle.
Je rozdiel pripraviť sa na zmeny v nasledujúcom roku-dvoch a v budúcej dekáde.
Firma by si v prvom rade mala vyhradiť čas a priestor na dlhodobé plánovanie. Nemala by si to zamieňať s bežnými mítingmi. Mali by sa počúvať všetky názory, nikto by nemal mať absolútnu pravdu.
Ani šéf firmy?
Ak šéf firmy nerád počúva, že sa mýli, mal by ste míting zorganizovať tak, že bude hovoriť ako posledný. Nepokazí tak diskusiu hneď na začiatku. Je to jednoduchý trik, ale funguje. Na druhej strane, ak šéf bude prehliadať názory podriadených, firma nedopadne dobre.
Hovorí sa, že do budúcnosti sa môžeme poučiť z dejín. Vy si to nemyslíte?
Z histórie sa môžeme poučiť, ale nie je dobrá na predpovedanie budúcnosti. Slúži najmä ako varovný signál. Aj názory na to, či sa história opakuje, sa rôznia. Snažíme sa v nej hľadať skôr podobné znaky.
Jedným z otáznikov, od ktorých závisí budúcnosť podnikania, je to, čo bude s globalizáciou obchodu. Časť ľudí už vraví, že sme v ére deglobalizácie.
Globalizácia stále prebieha, kapitál, tovary aj služby stále prúdia po celom svete. Na druhej strane, globalizácia, ako ju chápeme my na Západe, sa zrejme zmení. My si myslíme, že angličtina bude stále svetový jazyk, že všade zaplatíme Visa kartou a dostaneme Coca-Colu.
