Je ekonomika USA v zlom stave? Grafy ukazujú, že Trump straší

Keď sa Američanov prieskumná agentúra Pew Research Center pýtala , čo sú najdôležitejšie témy, ktoré by mal nový prezident riešiť, priority boli u oboch táborov odlišné.

Kým voličov Donalda Trumpa (republikáni) najviac zaujíma imigrácia, kriminalita a zahraničná politika, priaznivci Kamaly Harrisovej (demokrati) kladú dôraz na zdravotníctvo, potratovú politiku, rasovú a etnickú nerovnosť či klimatickú zmenu.

V jednej veci sa však až 81 percent Američanov zhoduje. Obávajú sa kondície americkej ekonomiky a dozvukov inflácie.

Stav ekonomiky je pre Američanov kľúčový. Najlepšie to v roku 1992 zhrnul James Carville, ktorý bol šéfom prezidentskej kampane Billa Clintona. Na tabuľu v ústredí demokratov bez okolkov napísal recept na víťazstvo vo voľbách: „Je to o ekonomike, hlupák.“

Ako sa teda americkej ekonomike viedlo počas prezidenta Donalda Trumpa a Joea Bidena, ktorý sa kandidatúry vzdal v prospech Kamaly Harrisovej?

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Dostať sa k bytu bude v Rusku nemožné ako počas ZSSR. Zašlo to priďaleko, sťažuje sa oligarcha Čítajte

Na infláciu helikoptérovými peniazmi

Američania sa počas Trumpovho pôsobenia (roky 2017 – 2020) tešili nízkej inflácii, no jej obdobie sa začalo ešte za jeho (demokratického) predchodcu Baracka Obamu. Najvyššia medziročná inflácia bola v júni 2018, keď dosiahla 2,9 percenta, a najnižšia 0,1 percenta v máji 2020, keď vypukla covidová pandémia.

Americká centrálna banka Fed ošľahaná skúsenosťami z finančnej krízy 2008-2009 okamžite konala. Znížila úrokové sadzby na nulu a masívne skupovala vládne dlhopisy.

Trumpova vláda doslova rozhadzovala peniaze Američanom, pretože mnohé fabriky začali zo dňa na deň prepúšťať. Každej rodine poslala na účet 1200 dolárov, plus ďalšie stovky na každé dieťa. V anglosaskom ekonomickom žargóne sa tento krok označuje ako helicopter money, teda peniaze z helikoptéry.

Američania boli zavretí doma a nemali kde míňať. Lacný kapitál v kombinácii s efektom odložených peňazí a výpadkami v dodávateľských reťazcoch spôsobili prudký rast cien, ktorý sa naplno prejavil po nástupe Joe Bidena k moci v januári 2021.

Vrchol dosiahla inflácia v lete 2022, keď prerazila deväť percent. Stále to bol len slabý odvar toho, čo sme zažívali na Slovensku. Na prelome rokov 2022 a 2023 sme mali infláciu 15,4 percenta.

Pachuť inflácie u Američanov ostala dodnes. Kumulatívne počas Bidenovej éry dosiahla 20 percent a nespokojnosť ľudí si odniesla hlava štátu.

Sčasti oprávnene, keďže Biden už dva mesiace po nástupe do funkcie podpísal obrovský stimulačný balíček vo výške 1,9 bilióna dolárov pre podniky a občanov USA postihnutých pandémiou.

V rámci tohto balíčka podľa vzoru Trumpa rozdal rodinám jednorazový príspevok vo výške 1400 dolárov. V kombinácii s lacnými peniazmi od Fedu, ktoré zaplavili kapitálový trh, to bol silný faktor, ktorý roztočil inflačné tornádo.

Trump tvrdí, že keď bol prezidentom, nebola žiadna inflácia. V skutočnosti kumulatívna inflácia za jeho éry dosiahla približne osem percent, pričom Biden mal oveľa komplikovanejšiu východiskovú situáciu.

Reálne mzdy na hojdačke

Rast cien sa vrátil na normálne úrovne vlani v lete. Lenže mzdy nestihli vo všetkých sektoroch ekonomiky dobehnúť efekt zdražovania. Američania sú vychovávaní v prostredí konzumnej kultúry, preto akýkoľvek zásah do ich kúpyschopnosti mení subjektívny pohľad na ekonomiku ako celok.

Nie je teda prekvapením, že mnohí majú pocit, že sa im pod Trumpom darilo lepšie.

Nominálne priemerné mzdy Američanom kontinuálne rastú. Počas Trumpa vzrástla hodinová hrubá mzda z 26 na 30 dolárov, teda o 15 percent. V prípade Bidena bol rast miezd 18 percent. Ide však o nepodstatný údaj.

Platy je potrebné upraviť o infláciu, ktorá zohľadňuje ich skutočnú kúpnu silu. A v tomto ťahá Biden za kratší koniec. Kým reálne mzdy počas Trumpovho obdobia vzrástli o 6,4 percenta, v období Joe Bidena reálne mzdy dva roky klesali. Od leta 2022 znova stúpajú, ale stále nedosiahli úroveň, keď Biden nastupoval na úradu.

Pozrime sa aj na skutočnosť, že druhý džob popri práci má v súčasnosti osem miliónov Američanov (5,3 percenta pracujúcich), čo je najvyššie číslo od decembra 2009.

„Bokovku“ majú dva typy ľudí. Po prvé, takí, ktorí sa snažia privyrobiť si, aby uživili rodinu, lebo ich príjem z hlavnej práce im nestačí na pokrytie zvýšených nákladov na jedlo, bývanie a energie. Druhú skupinu tvoria tí, čo využívajú možnosti takzvanej zdieľanej ekonomiky.

V prospech oboch skupín hrá situácia na napätom trhu práce, keď firmy nevedia nájsť ľudí, preto im ponúkajú vyššie platy a možnosti pracovať aj na čiastočný úväzok.

Nízka nezamestnanosť

Trump tvrdí, že USA majú „najhoršiu ekonomiku v histórii“. Nie je to pravda. Nedá sa síce poprieť, že časť Američanov má finančné problémy a dosahy inflácie ich stále bolia, ale na rozdiel od čias finančnej krízy nie je núdza o prácu.

Miera nezamestnanosti klesla za Trumpa zo 4,7 percenta v januári 2017 na 3,5 percenta vo februári 2020, čo bolo vtedy 50-ročné minimum.

V roku 2020 na pár mesiacov, zhodou okolností počas predvolebnej kampane, v dôsledku pandémie nezamestnanosť vystrelila nahor a spôsobila krátkodobú paniku.

V januári 2021, keď Biden nastupoval do úradu, tak bola nezamestnanosť na úrovni 6,4 percenta. Postupne sa však znížila až na štyri percentá, čo zodpovedá takmer plnej zamestnanosti.

T rump sa v aktuálnej predvolebnej kampani vyhráža masovými deportáciami imigrantov, tvrdí, že nelegálni cudzinci berú prácu afroamerickej a hispánskej menšine. To však opäť nesedí s realitou.

Miera nezamestnanosti v týchto menšinách sa počas Bidena drží okolo 5,7 percenta, kým za Trumpa sa pohybovala od piatich až do siedmich percent.

Nelegálni imigranti v skutočnosti obsadzujú predovšetkým pracovné pozície, o ktoré nemá nikto záujem a sú podpriemerne platené.

Vytvorené pracovné miesta

Prezidenti sa radi chvália štatistikami, koľko v krajine pod ich vedením pribudlo nových pracovných miest. Meranie ich priameho vplyvu je náročné, pretože do značnej miery súvisí od ekonomického cyklu. Vládne reformy alebo zmeny daňových zákonov nemajú okamžitý efekt.

Legislatívnym víťazstvom Trumpa bol zákon o znižovaní daní a pracovných miest z roku 2017. Daň z príjmu právnických osôb sa vtedy znížila z 35 na 21 percent, čo nakoplo investície firiem.

Aj Bidenova administratíva však presadila legislatívu, ktorá ekonomiku stimulovala. Išlo o zákon o masívnych investíciách do amerických ciest, železníc, energetickej siete a ďalšej infraštruktúry za bilión dolárov (hlasy dodali aj republikáni), zákon o znižovaní inflácie, ktorý vyčlenil 800 miliárd do oblasti zelenej energie, či zákon na podporu výroby a výskum polovodičov v USA za 53 miliárd dolárov.

Počas prvých troch rokov Trumpa v úrade vytvorila americká ekonomika 6,8 milióna pracovných miest. V roku 2020 však vplyvom pandémie zaniklo 9,8 milióna pracovných miest (v grafe nižšie sme zámerne vynechali údaje za tento rok, pretože extrémne hodnoty deformovali jeho prehľadnosť).

Na porovnanie, za štyri roky Bidena (a Harrisovej) sa ekonomike podarilo vytvoriť 15 miliónov pracovných miest, čo možno pripísať aj lacnému kapitálu a vládnym stimulom.

Rast reálneho HDP

Reálny hrubý domáci produkt (HDP), teda upravený o infláciu, je základným meradlom ekonomickej výkonnosti.

Počas predvolebnej kampane v roku 2016 Trump tvrdil, že je schopný dramaticky zvýšiť rast HDP ovplyvneného finančnou krízou. Ekonomika pod Trumpom väčšinou rástla o zdravé dve-tri percentá ročne až do príchodu covidu. V druhom štvrťroku 2020 klesol HDP o 28 percent.

Od Bidenovej inaugurácie v januári 2021 rástol reálny HDP každý kvartál medziročne o šesť až sedem percent. Nadpriemerný výkon však súvisel aj s porovnávaním s katastrofálnym vývojom v roku 2020.

V roku 2022 HDP klesol na pár mesiacov pod nulu, no potom už americká ekonomika šliapala okolo troch percent. Pomohli jej miliardy dolárov v podobe federálnych stimulov.

Nálada v ekonomike

Pohľad do histórie ukazuje, že nízke čísla nezamestnanosti nie sú zárukou volebného víťazstva. Dwight D. Eisenhower nastúpil do úradu v roku 1952 a ukončil éru demokratických prezidentov, hoci tí zabezpečili takmer plnú zamestnanosť. A keď o štyri roky neskôr bola nezamestnanosť výrazne vyššia, Eisenhower dokázal post obhájiť.

To, čo voľby v ekonomike rozhoduje, je spotrebiteľská nálada, ktorú na mesačnej bázemeria University of Michigan. Respondenti odpovedajú na otázky, či sa ich finančná situácia zlepšila alebo zhoršila, alebo aké majú očakávania do budúcnosti.

Práve tento index spotrebiteľskej dôvery koreluje s výsledkami prezidentských volieb. Ak u voličov panuje „blbá nálada“ a obavy, aktuálny prezident zvyčajne prehrá. A index v súčasnosti ukazuje, že spotrebiteľský sentiment je hlboko pod úrovňou, ktorú dosahoval za čias Trumpa.

Je to síce v kontraste s výbornými ekonomickými ukazovateľmi, no väčšina Američanov kladie dôraz na tri kľúčové aspekty spotreby, a to jedlo, pohonné látky a bývanie.

Za Bidena vzrástli náklady na jedlo o 18,7 percenta, na benzín o 35 percent a na bývanie o 15,6 percenta. Na porovnanie, potraviny za Trumpa zdraželi o 7,7 percenta, benzín o 6,7 percenta a bývanie o 6,9 percenta.

Obrovský verejný dlh

Kým Spojené štáty stále priťahujú najlepšie mozgy sveta a je to krajina, v ktorej sa oplatí investovať, jeden ekonomický ukazovateľ je hrôzostrašný.

Ide o rastúci verejný dlh. V súčasnosti dosahuje 35,8 bilióna dolárov (je to číslo s 12 nulami), čo je 123 percent HDP.

Dlh rástol aj za Trumpa a prudko stúpol počas pandémie. Od začiatku Trumpovho po koniec Bidenovho obdobia vzrástol o 80 percent. V tomto roku už štát len na úrokoch zaplatil 1,13 bilióna dolárov.