Autor je riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Standard & Poor’s (S&P), jedna z troch najprestížnejších ratingových agentúr, minulý piatok potvrdila rating Slovenska na úrovni A+ so stabilným výhľadom.
Udržanie ratingu je pre Slovensko pozitívnou správou. Nezávisle hodnotený rating krajiny je jedným z dôležitých nástrojov, ktorý poskytuje investorom prehľad o miere rizika spojeného s investíciou do štátneho dlhu.
Na škále s viac ako 20 stupňami berie do úvahy rôzne riziká a snaží sa predpovedať schopnosť štátu splácať svoje záväzky. Dlh môže byť vo všeobecnosti buď investičným (BBB- a vyššie) alebo špekulatívnym (BB+ a nižšie). My sme mali naposledy špekulatívne hodnotenie na prelome milénia.
Rating teda ovplyvňuje nielen to, či si ako krajina vieme požičať, ale aj za akých podmienok.
Zároveň má nepriamy vplyv na to, za koľko si požičiavajú banky, firmy a my všetci, napríklad prostredníctvom hypoték. Pokles ratingu by znamenal vyššie náklady na splácanie dlhov, čo by malo negatívny vplyv na nás všetkých, a to si neželá nikto.
Pri pohľade na okolité krajiny vidíme, že Maďarsko a Poľsko majú nižší rating ako my, zatiaľ čo Česko a Rakúsko majú hodnotenie lepšie. Česko je o jeden stupeň vyššie a Rakúsko dosahuje až úroveň AA+. Nad týmto hodnotením je už len najvyšší rating AAA, ktorý si drží napríklad Nemecko.
Na druhej strane, nechcem ratingom prisudzovať väčšiu silu, než majú. Rating posudzuje rizikovosť krajiny. Nie je (a nemá byť) bezvýhradným potvrdením, že kroky, ktoré sa robia, sú správne alebo nesprávne.
Je skôr vyjadrením toho, ako veľmi ovplyvňujú schopnosť našej krajiny požičiavať si, čerpať eurofondy a najmä načas a v plnej výške splácať dlhy.
Konsolidujeme správne?
Na udržaní ratingu má bezpochyby významnú zásluhu, že vláda sa vydala cestou konsolidácie a schválila pomerne veľký konsolidačný balíček, vďaka ktorému sa deficit na budúci rok zníži z tohtoročných 5,8 percenta HDP na 4,7 percenta.
Analytici z S&P na jednej strane tieto kroky zhodnotili pozitívne, pretože „rozhodným spôsobom riešia naliehavú potrebu konsolidácie“.
Na druhej strane, nie je všetko zlato, čo sa blyští a aj analytická správa súhlasí, že konsolidácia, najmä zvýšenie základnej sadzby DPH o tri percentuálne body, poženú infláciu v roku 2025 nad päť percent, čo je viac ako prognózované tri percentá v tomto roku. S&P predpokladá, že inflácia sa síce postupne zníži na 2,4 percenta v roku 2027, ale aj tak zostane nad priemerom eurozóny.
Vláda musí v konsolidácii ďalej pokračovať a aj S&P zdôrazňuje potrebu významných dodatočných opatrení na dosiahnutie našich strednodobých cieľov. V rámci európskeho postupu pri nadmernom deficite sme sa zaviazali na štvorročný ozdravný plán, ktorý má znížiť deficit na tri percentá HDP do roku 2027.
S&P očakáva, že cieľ troch percent nedosiahneme a deficit klesne „len“ na 3,5 percenta. Veľká časť konsolidácie je totiž naplánovaná na predvolebné obdobie a každý politológ by potvrdil, že nepopulárne opatrenia sa prijímajú čím skôr po voľbách.
Potvrdenie ratingu zároveň nie je dôkazom, že vláda konsolidovala najlepšie, ako sa dalo, a nemôže brániť v kritike, že sa nemohlo začať skôr, prípadne výberom iných opatrení.
Ratingová analýza nemôže zachytiť všetky potenciálne dosahy konsolidačného balíka na spotrebiteľov, dlhodobú konkurencieschopnosť či podnikateľské prostredie.
Národná banka Slovenska napríklad nedávno vypočítala, že zavedenie dane z finančných transakcií by mohlo zvýšiť počet firiem v strate približne o 3600 a ďalším nepochybne pridá desiatky tisíc eur vo forme nových nákladov.
Pre zahraničných investorov je však kľúčový najmä rozsah balíka a skutočnosť, že vláda vôbec konsoliduje.
Ekonomický výkon ťahajú automobilky
Slovenská ekonomika je na jednej strane odolná, čo podľa analytikov ukázal napríklad vpád ruských (a zdá sa, že už aj severokórejských) vojakov na Ukrajinu. Tento rok by mala rásť o 2,3 percenta a budúci rok o 2,1 percenta.
Na druhej strane, čelíme štrukturálnym výzvam, na ktoré v tomto momente nemáme odpovede. Ekonomický výkon je úzko spätý s automobilovým sektorom, pričom Slovensko je najväčším výrobcom áut v prepočte na obyvateľa na svete.
Hlavné súkromné investície takisto smerujú do automobilového priemyslu, ktorý tvorí približne 30 percent exportu. Exporty celkovo predstavujú viac ako 90 percent HDP.
Podľa analytikov je v súčasnosti rizikom práve úzke prepojenie slovenského podnikateľského prostredia s nemeckým automobilovým sektorom. Nemecko, náš kľúčový exportný trh, sa v súčasnosti borí so svojimi vlastnými ekonomickými problémami.
Okrem toho, pokles dopytu po elektrických vozidlách na kľúčových európskych trhoch bude mať vplyv aj na výrobu na Slovensku, ktoré už dnes vyrába značný počet elektromobilov.
Nesmieme prísť o eurofondy
S&P predpovedá, že vzhľadom na turbulentný výhľad zahraničného dopytu, do veľkej miery ovplyvneného problémami nemeckej ekonomiky, bude ekonomický rast Slovenska v rokoch 2025 a 2026 závisieť od investícií financovaných Európskou úniou.
Je tiež neprehliadnuteľné, že väčšina verejných investícií na Slovensku je financovaná práve z európskych zdrojov.
Analytici si preto všimli tohtoročné meškania vo vyplácaní prostriedkov z plánu obnovy, ktoré podľa nich spôsobili niektoré aspekty úpravy Trestného zákona. Zároveň uvádzajú, že tieto problémy sa zdajú zažehnané a rating odráža očakávanie, že Slovensko vyrieši obavy Únie a udržiavanie dobrých pracovných vzťahov s EÚ bude pre vládu kľúčovou politickou prioritou (dúfajme).
Napriek tomu tieto prieťahy podľa ratingovej agentúry zdôrazňujú pretrvávajúce výzvy vo vzťahoch Slovenska s Európskou úniou.
Je tu aj závažnejšie hodnotenie: dlhodobé oneskorenia vo vyplácaní európskych prostriedkov alebo rozsiahlejšie pozastavenie ich čerpania pre oslabenie systému bŕzd a protiváh či obavy o dodržiavanie zásad právneho štátu by mohli negatívne ovplyvniť úverový profil Slovenska a dokonca viesť k zhoršeniu nášho ratingu.
Hodnotenie S&P ponúka triezvy pohľad na to, ako zahraničie, odizolované od každodenných politických šarvátok, vníma situáciu na Slovensku. Správa však nie je bianko šekom a má byť aj varovaním. Ako ukázal výskum ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu, kvalitné inštitúcie prispievajú k lepšiemu životu.
Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.
