Premiér Robert Fico nie je prvým politikom zo Západu, ktorý prišiel do Číny na oficiálnu návštevu. Od väčšiny lídrov sa však líši nekritickým postojom ku komunistickému režimu, čo Peking oceňuje. „Musíme rešpektovať Čínu,“ povedal premiér s tým, že Čína je stabilná a garantuje mier.
Kým pred sedemnástimi rokmi šiel Fico na návštevu Číny s nádejou, že vyrokuje obojstranne výhodný obchod a posilní export Slovenska, čo sa mu nepodarilo, teraz tam letel s ministrami vo vládnom špeciáli a pred sebou mal konkrétne body programu. Išlo o návštevu výrobného závodu spoločnosti Gotion, ktorá postaví baterkáreň v Šuranoch, a rokovania sa týkali energetických a infraštruktúrnych projektov, ako sú mosty či diaľnice.
Fico v Pekingu odmieta politiku „jediného správneho názoru“ Čítajte Dôvody, prečo Fico do Číny vycestoval, môžu byť ekonomické a politické. Medzi tie politické patrí snaha dokázať svojim voličom, že vie komunikovať aj s krajinami, ktoré sú spájané s autoritatívnymi prvkami.
Nedávno poskytol rozhovor propagandistickej novinárke v ruskej štátnej televízii, okrem Číny má v pláne navštíviť Brazíliu či Vietnam. Ide o štáty spoločenstva BRICS, ktoré sa snažia vyčleniť voči Západu. A to politicky aj ekonomicky.
Ficov oportunizmus
Po ekonomickej stránke si Fico dobre uvedomuje, že v porovnaní s ďalšími štátmi strednej a východnej Európy (najmä s Maďarskom či s krajinami Balkánu) je objem investícií Číny u nás nízky. A chce to zmeniť.
V októbri sa stretol k téme nelegálnej migrácie so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ide o lídrov krajín, ktoré sú pre Čínu vstupnou bránou do Európy a z čínskych investícií ťažia.
Čína sa pre Ficovu vládu môže stať plánom B. Získať od nej investície a prístup ku kapitálu, ale zároveň naďalej požívať ekonomické výhody v štruktúrach EÚ a NATO. Je to dvojtvárnosť, ktorá sa podobá maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.
Cesta do Pekingu je prejavom takzvanej Ficovej „politiky na všetky svetové strany“.
Prečo Čína zbesilo nakupuje drahé zlato? Snaží sa prevrátiť starý finančný systém naruby Čítajte „Pod týmto označením si môžeme predstaviť politiku naivného oportunizmu, keď sa hľadajú výlučne ekonomické príležitosti bez ohľadu na politické a bezpečnostné implikácie,“ tvrdí riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matej Šimalčík.
Snahou o zapojenie čínskych dodávateľov do projektov výstavby dopravnej a energetickej infraštruktúry sa podľa Šimalčíka odkláňame od mainstreamu európskej politiky, ktorá vníma Čínu nielen ako obchodného partnera, ale najmä ako ekonomického konkurenta a systémového rivala, ktorý sa snaží zmeniť medzinárodné usporiadanie založené na dodržiavaní pravidiel vo svoj prospech.
Dlhová pasca
Rozvíjať vzťahy so Slovenskom je pre Čínu lákavé najmä pre naše členstvo v EÚ a NATO. Obe organizácie sa v posledných rokoch čoraz viac zaoberajú dosahmi čínskeho mocenského rastu, novými bezpečnostnými hrozbami a ekonomickými rizikami, ktoré z toho vyplývajú.
Pre Čínu je výhodné mať v týchto organizáciách spriatelené krajiny, ktoré vďaka svojmu právu veta môžu ovplyvňovať pozície v prospech Číny a blokovať prijímanie kľúčových rozhodnutí.
