Robert Fico (Smer) po návšteve Číny kritizoval nové európske clá na čínske elektromobily. Povedal, že súťažiť s Čínou máme kvalitou, a nie clami.
Špecialista na Čínu Matej Šimalčík hovorí, že premiér nepochopil úlohu vyrovnávacích ciel. Podľa neho práve clá majú súťaž na báze kvality umožniť.
„Ak sú čínske autá kvalitné, nech súťažia kvalitou, a nie nízkou cenou, ktorú majú vďaka vládnym dotáciám,“ dodáva.
Ako vraví, vďaka štátnej podpore dokážu čínske firmy stlačiť v Európe ceny aj pri verejných obstarávaniach, napríklad pri výstavbe diaľnic a železníc.
„Bez štátnej podpory by také ceny nedokázali ponúknuť,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matej ŠIMALČÍK v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- ako dokáže Čína využiť chyby európsky politikov,
- ako si kupuje priazeň niektorých krajín,
- či ešte kradne patenty,
- prečo sú európske dotácie firmám iné ako čínske?
Je Čína pre EÚ už viac obchodný konkurent než partner?
Oboje. Sme partneri pri rokovaniach ohľadom ekologickej výroby a klimatickej zmeny, ale konkurenti v ekonomike a najmä elektromobilite. Čína tiež usiluje o systémové rivalstvo s dominanciou západnej liberálnej demokracie. Snaží sa oslabovať terajší medzinárodný poriadok, čo nie je v našom záujme. Čína presadzuje vzťahy založené na moci namiesto pravidiel.
Ráž chce diaľnice od Číňanov. Z Poľska ich vyhodili, Čierna Hora takmer skrachovala Čítajte Firmy pristúpili na model „pre Čínu v Číne“
Nedávno zavedené clá na čínske elektromobily sú nielen na výrobky čínskych značiek, ale na všetky autá vyrobené v Číne. V čom je potom problém?
Čína sa snaží vytvárať dojem, že akékoľvek opatrenia voči nej sú diskriminačné až rasistické. Lenže z týchto vyrovnávacích ciel nie sú vyňaté západné automobilky pôsobiace v Číne. Takisto benefitujú zo štátnej podpory Číny, hoci nie každá značka rovnako.
Európske clá zohľadňujú mieru dotácií?
Áno, priamo úmerne. Čím viac sú automobilky dotované, tým vyššie je clo. A ešte sa hodnotí miera spolupráce automobilky s Európskou komisiou pri zisťovaní výšky štátnej podpory. To jasne hovorí, že Komisia sa pri clách pozerala najmä na ekonomiku, a nie na politiku.
Stále platí, že čínsky štát chce mať aj v západných firmách majoritu alebo aspoň nejakú inú formu kontroly?
To závisí od sektora ekonomiky. Joint venture podniky už nie sú podmienkou, ako to bolo v minulosti, napríklad v automobilovom priemysle. Vtedy boli európske automobilky opatrnejšie a nepresúvali výrobu najnovších modelov do Číny. Báli sa o stratu technológií a duševného vlastníctva.
Už to neplatí, keďže Čína pochopila, že pri autách so spaľovacími motormi Európu nedobehne a masívne investovala do elektroáut. Čína prijala jednostranné otvorenie tohto sektoru pre západné firmy v snahe zmierniť obavy Západu z jej ekonomického modelu. Bola to aj reakcia na krach rokovaní o európsko-čínskej investičnej zmluve.
Stratili európske firmy obozretnosť?
Určite. Sú to však súkromné firmy, sledujú zisk, takže im to nemôžeme vyčítať. No pre rast ekonomiky EÚ to nie je dobré. Export áut z EÚ do Číny klesá aj preto, lebo sa vyrábajú priamo tam. Automobilky pristúpili na výrobný model „v Číne pre Čínu“, čo potenciálne ohrozuje aj vývoz áut do Číny zo Slovenska.
Slovensko nepotrebujú z ekonomických dôvodov
Ako môže vyzerať obchodná vojna medzi Čínou a EÚ a kto môže byť víťazom?
Nebude mať víťaza, dotkne sa oboch strán. Obchodná vojna nebude prebiehať vo vákuu. Vzťahy Číny s USA sú ešte vyhrotenejšie, keďže Američania uvalili stopercentné clá na čínske elektromobily.
EÚ bola doteraz voči Číne zdržanlivejšia ako USA, keďže uvalila clo maximálne na úrovni 45-percent. Aj po týchto clách sú čínske autá stále cenovo konkurencieschopné na trhu.
Potrebuje Čína v obchode viac Západ alebo už je to opačne?
Pre Čínu je EÚ dôležitý trh. Potrebujeme sa navzájom, Čína si nemôže dovoliť naše vzťahy zničiť. Najmä nie teraz, keď jej obchodné vzťahy s USA sa zhoršujú.
Na čo potrebuje Čína Slovensko?
Potrebuje nás, ale z iných ako ekonomických dôvodov. Sme v NATO a v EÚ a máme právo veta. V minulosti takto Číňania využívali Maďarsko a Grécko.
Ako?
V rámci zahranično-bezpečnostnej politiky, kde sa mali prijímať kritické rozhodnutia voči Číne. Chceli byť s ňou zadobre, takže tlačili na to, aby sa kritika zmiernila. Tieto rozhodnutia nemuseli byť nutne výsledkom priameho čínskeho tlaku, ale skôr snahy politikov ekonomicky zaviazaných Číne nepohnevať si ju.
Vývoz potravín do Číny je zanedbateľný
Aké praktiky používajú Číňania na preniknutie na európsky trh?
Nie všetky praktiky, ktoré čínske firmy používajú, sú nekalé. Benefitovali napríklad zo zlých rozhodnutí EÚ o elektromobilite. Napriek politickému rozhodnutiu o prechode na elektrické vozidlá dostali firmy slabú podporu pre ich vývoj a výrobu priamo v EÚ. Čína ju svojim firmám vo všetkých fázach produkcie cielene poskytla.
V minulosti Čína využívala aj krádeže patentov, ale to sa dnes deje v menšej miere. Za posledné dekády sa ekonomicky aj technologicky veľmi posunula a inovuje.
Štátna podpora a cez ňu stláčanie cien pri verejných obstarávaniach, napríklad pri výstavbe diaľnic či železníc, je pre Čínu dôležitým nástrojom na prienik na nové trhy.
Bez štátnej podpory by čínske firmy také ceny nedokázali ponúknuť. EÚ na to dlho nevedela reagovať, až nedávno prijala právne opatrenia v podobe nariadenia o zahraničnej štátnej pomoci.
Dotáciami podporujú firmy aj európske vlády. V čom je to iné?
Každý štát v istej miere dotuje firmy, ale otázka je, do akej miery ich dotuje a aký to má dosah na iné trhy. Nikto Číne nehovorí, aby s dotáciami prestala úplne. Pokiaľ však majú negatívne účinky na európsky trh, máme legitímne právo sa proti nim brániť.
Fico tvrdí, že s Čínou máme súťažiť kvalitou, a nie clami.
Premiér nepochopil úlohu vyrovnávacích ciel. Tie majú súťaž o kvalitu umožniť. Ak sú čínske autá kvalitné, nech súťažia kvalitou, a nie nízkou cenou, ktorú majú vďaka vládnym dotáciám.
Z Ficovej návštevy vyplynulo, že by sme mohli do Číny vyvážať aj víno. Pritom niekoľko slovenských vinárov sa tam pokúšalo preraziť a nedarí sa im. Potrebuje čínsky trh naše kvalitné vína, či skôr chcú veľa vína?
Vývoz potravín do Číny je evergreen už celú dekádu. Pritom je to z pohľadu objemu obchodu zanedbateľná položka. Pri víne sa obávam, že ak by nejaký vinár všetko exportoval do Číny, tak by mal veľké riziko slabej diverzifikácie.
Navyše, čínsky trh je chránený veterinárnymi a hygienickými opatreniami. Preto sa nám nedarí vyvážať tam napríklad bravčové mäso. V minulosti sa však tieto bariéry podarilo odstrániť pri mliekarenských výrobkoch a jahňacom mäse.
Pre konkrétne firmy to môže byť ekonomicky zaujímavé, ale z makroekonomického hľadiska to výrazný vplyv na slovenskú obchodnú bilanciu s Čínou nemá.
Chce aj čínske peniaze, aj výhody EÚ, no môže nás dostať do pasce. Čo hnalo Fica do Číny? Čítajte Štátny kapitalizmus nefunguje dokonale
Dá sa povedať, že Čína je politicky komunistická, ale ekonomicky kapitalistická s voľným trhom, voľným pohybom kapitálu a ľudskej sily?
Politický systém je leninistický s vedúcou úlohou Komunistickej strany. Ekonomická liberalizácia Číny trvala od konca 70. rokov do roku 2012. Vtedy sa dostal k moci súčasný prezident Si Ťin-pching. Ten politicky pritvrdzuje.
V ekonomike sa rieši najmä to, do akej miery reformovať a liberalizovať štátne podniky. To sa Číne nepodarilo a reformátorov ekonomiky prezident Si odstavil. Buduje štátny, a nie trhový kapitalizmus.
Napríklad verejný sektor nakupoval vo veľkom elektromobily, aby firmám vytvoril odbyt. Štátne podniky tiež slúžia ako veľkí zamestnávatelia s veľkými dotáciami.
Je v štátnych firmách prezamestnanosť ako na Slovensku za socializmu?
Skôr nie. Mladí Číňania majú problém nájsť si prácu adekvátnu ich vzdelaniu. Mnohí fungujú v gig ekonomike ako poslíčkovia či taxikári. Čínska ekonomika má štrukturálne nedostatky.
Naplno sa prejavili počas covidovej pandémie na realitnom trhu. Videli sme krachy veľkých realitných firiem. Ľudia nekupujú nové byty, developeri sú pod tlakom, problémy pretrvávajú. Čaká sa na vládu, či ich zachráni.
Je v Číne voľný pohyb kapitálu? Ak si zarobím, môžem si peniaze vyviezť do zahraničia?
Nie, sú tam isté obmedzenia. Ani pre západné firmy nie je jednoduché vyviezť zisk, preto ho reinvestujú v Číne. Ťažko sa im z tohto trhu odchádza, lebo tam majú veľké množstvo peňazí.
A čo voľný pohyb ľudí?
Ten v podstate funguje. Obmedzenia majú najmä vysokopostavení členovia Komunistickej strany, a to z obavy pred emigráciou. Nedávno médiá informovali, že ani učitelia nemôžu voľne cestovať. Číňania však môžu študovať v zahraničí a štát to podporuje, lebo dúfa, že späť domov dovezú know-how.
Domáci dopyt sa nedarí naštartovať
Je Čína pre západné firmy už drahá, keďže tam rastú mzdy?
Miera ekonomickej nerovnosti v Číne je obrovská aj podľa regiónov. Medzi provinciami je až desaťnásobný rozdiel v HDP a aj mzdy sa veľmi líšia. Platí, že mzdy rastú, ale úspory z rozsahu tam firmy stále môžu dosiahnuť, najmä vo výrobe vyžadujúcej kvalifikovanú pracovnú silu.
Zaujímavé je, že v Číne napriek rastu miezd nestúpa inflácia. Naopak, je takmer nulová. Prečo?
Je tam slabý domáci dopyt. Číňania radšej tvoria úspory a s rastom miezd priamo úmerne nerastie spotreba. Naštartovanie domáceho dopytu je v Číne veľká téma. Je to súčasť ekonomickej politiky „duálnej cirkulácie“, ktorá sa snaží zvyšovať domácu spotrebu, a tým znižovať závislosť od exportu, no zároveň zvyšovať závislosť zahraničia od Číny.
Ohrozuje starnutie obyvateľstva budúci ekonomický rast Číny?
Určite. Politika jedného dieťaťa, ktorá už bola zrušená, sa už naplno prejavuje. Tlak na starostlivosť o dôchodcov rastie, keďže je málo detí, ktoré na nich robia. Sociálny systém v Číne je slabší než v Európe, štátne penzie sú nízke. Preto je otázne, či sa Číne podarí zbohatnúť predtým, než zostarne.
Môže to Čína riešiť dovozom zahraničnej pracovnej sily?
Môže, ale nerobí to. Číňania sú pomerne nacionalistickí, nechcú ani menšiny, ani prisťahovalcov. Nejakých zahraničných pracovníkov majú, ale nie vo veľkej miere.
Čína a Rusko už dlho hovoria, že sa chcú v platobnom styku zbaviť dominancie dolára. Darí sa im to?
Snažia sa o to, lebo Rusko má negatívne skúsenosti zo západných sankcií pre útok na Ukrajinu. Čína sa snaží o internacionalizáciu jüanu, ale ide jej to pomaly. Čínska mena sa používa pri obchode s Ruskom, ktoré je odstrihnuté od medzinárodných platieb SWIFT.
Snažia sa o tento krok aj v rámci BRICS, no platí, že pre väčšinu členov tohto zoskupenia (tvoria ho Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika – pozn. red.) sú obchodné vzťahy s USA a EÚ naďalej významné a úplná dedolarizácia ekonomiky by im asi neprospela.
Fico sa chváli, že vybavil zrušenie víz do Číny na 15 dní. Chodia turisti do Číny na taký krátky čas a chodia tam vôbec?
Vízové uvoľnenie nie je až taký veľký úspech. Bolo to akési minimum, ktoré premiérova cesta mala priniesť. Čína tento režim ponúka viacerým krajinám EÚ aj vo svete v rámci snahy o podporu turizmu. Slovensko je jednou z 20 európskych krajín, ktoré nemusia mať víza. Okrem turizmu to pomôže aj podnikateľom na biznis cesty.
Výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Matej Šimalčík
Je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií, ktorý sa zameriava na zahraničnú a bezpečnostnú politiku východnej Ázie. On sám sa zameriava na Čínu a jej ekonomicky a politický vplyv v strednej Európe. Študoval právo na Masarykovej univerzite v Brne a medzinárodné vzťahy na univerzite v holandskom Groningene.
