BRATISLAVA. Nedávno schválený balík konsolidačných opatrení na budúci rok zlepší dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií.
Zároveň však bude mať negatívny vplyv na príjmy ľudí.
Disponibilné príjmy jednotlivca zníži priemerne o 180 eur, rodiny s dvoma dospelými a jedným dieťaťom o 500 eur, pričom najviac dopadne na strednú vrstvu.
V aktuálnom detailnom hodnotení balíčka to konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s tým, že aj keď jeho štruktúra mohla byť lepšia, je vhodnejšie prijímať ozdravné opatrenia ako nerobiť nič.
Pri hodnotení vplyvu na rôzne typy domácností je podľa rady potrebné okrem samotného konsolidačného balíka zohľadniť aj niektoré ďalšie aktuálne legislatívne zmeny. Ide napríklad o navýšenie trinástych dôchodkov či zníženie daňového bonusu na dieťa.
"Čo sa týka samotného balíčka, najväčšia položka, ktorá bude mať vplyv na rodiny, je zmena rodičovského dôchodku. Ak však zvážime to, že v podobnom čase sa výrazne zvyšoval aj trinásty dôchodok, ktorý ako keby nahradzuje tento rodičovský dôchodok, tak najväčší dopad bude na rodiny s nezaopatrenými deťmi," priblížil vo štvrtok na stretnutí s novinármi predseda RRZ Ján Tóth.
Tieto rodiny zasiahne aj automatický pokles daňového bonusu na deti zo 140 na 100 eur, čo je súčasť legislatívy prijatej ešte počas predchádzajúcej vlády, ale platí až od budúceho roka.
Po zohľadnení dlhodobých vplyvov viacerých aktuálnych legislatívnych zmien sú ľudia narodení pred rokom 1970 podľa RRZ v pluse a mladší naopak celoživotne prispievajú ku konsolidácii. "V priemere ľudia nad 55 rokov získajú 265 eur na osobu viac, kým mladšie generácie strácajú 198 eur na osobu," vyčíslila rada.
Konsolidácia podľa RRZ dlhodobo zlepšuje ekonomické vyhliadky Slovenska, aj keď dočasne spomalí ekonomický rast. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa momentálne nachádza v pásme vysokého rizika, prijaté opatrenia ju môžu posunúť k hranici pásma stredného rizika.
"Opatrenia zlepšujú hospodárenie verejnej správy o 2,1 miliardy eur alebo 1,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2025. Vplyv samotných opatrení klesá na 1,3 % HDP do konca roka 2028, rastie však vplyv nižších nákladov na úroky," vyčíslila rada.
Zlepšenie dlhodobej udržateľnosti vyzdvihol aj predseda RRZ.
"Je dobré, že sme konečne začali trvalo ozdravovať verejné financie, pretože to spôsobí, že nám nebude tak narastať riziková prirážka pri pôžičkách štátu, tým pádom zdražovanie úverov, investícií aj pre súkromný sektor," zhodnotil Tóth.
Zároveň však upozornil, že štruktúra prijatého balíčka nie je ideálna. Prvá verzia predstavená vládou bola podľa neho lepšia, pretože sa viac spoliehala na daň z pridanej hodnoty (DPH), čo je pre ekonomiku menej škodlivá daň.
"Tým, že vo finálnej verzii oveľa viac zdaňujeme aktivitu, podnikanie, či už cez výrazne vyššiu daň z príjmu právnických osôb, alebo cez transakčnú daň a sektorové dane, tak to bude znamenať, že ekonomika bude rásť pomalšie, budú nám rásť mierne nižšie aj platy," vysvetlil s tým, že pomalší rast zníži efekt aktuálnej konsolidácie a vyžiada si to dodatočné opatrenia v budúcnosti.
