Ruská centrálna banka naposledy zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 21 percent. Reagovala tak na vysokú infláciu a prehrievanie ekonomiky.
Prísna menová politika stavia Rusko do nelichotivého svetla. Neexistuje veľa krajín, v ktorých by bol drahší kapitál než ten ruský. Vyššie úrokové sadzby nastavili centrálne banky len v krajinách, ako sú Venezuela, Irán, Turecko alebo Zimbabwe.
Drahé financovanie pri 20-percentných sadzbách reálne ohrozuje nielen zadlžené firmy, ale aj tie, ktoré sa spoliehajú na platenie faktúr od odberateľov.
Vysoké úroky kritizoval ruský miliardár Alexej Mordašov, najväčší akcionár oceliarne Severstaľ. „Potreba zvýšiť sadzby na obmedzenie inflácie je jasná, ale začíname zachádzať príliš ďaleko. Dostávame sa do situácie, keď sa liek môže stať nebezpečnejším ako choroba,“ povedal.
Jeho slová vyvolali v Rusku rozruch. Ekonómovia varujú nielen banky, ale aj obchodných partnerov zadlžených firiem pred blížiacou sa vlnu bankrotov. Tá sa rozbehla začiatkom roka, ale vyvrcholiť má v roku 2025, keď si množstvo ruských firiem bude refinancovať staré úvery.
V článku sa dočítate:
- Prečo rastie v Rusku počet bankrotov a prečo to údajne centrálnej banke vyhovuje.
- Odkiaľ prichádza kritika v Rusku.
- Akú zásadnú chybu spravili podnikatelia.
- Prečo hrozí, že sa dvesto obchodných centier dostane na pokraj bankrotu.
- Aké sektory trpia najviac.
Počiatok problému
Prvopočiatky problémov vznikli v roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Centrálna banka 28. februára, štyri dni po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu, zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu z 9,5 na 20 percent. Išlo o reakciu na sankcie Západu, ktoré do značnej miery odrezali ruský finančný sektor od globálnej ekonomiky a došlo k výraznému oslabeniu rubľa.
Vysoké sadzby zastavili na čas ekonomiku a úverovanie. Centrálna banka si prepálenie sprísnenia monetárnej politiky uvedomila v apríli 2022, keď začala prudko znižovať základnú sadzbu. Keďže z Ruska masívne odchádzali zahraničné firmy, domáce podniky ich chceli zastúpiť, na čo potrebovali externý kapitál. Naštartoval sa tak úverový apetít podnikateľov.
Putin vyrobil bublinu, pôžičky sú nový šport. Koľko platov potrebuje Rus na nové auto? Čítajte Nešťastné bolo, že ruská centrálna banka avizovala, že v znižovaní úrokových sadzieb bude pokračovať. Keďže si firmy chceli znížiť úverové náklady s vidinou nižších úrokov, preferovali od bánk takzvané úvery s variabilnou úrokovou sadzbou.
To znamená, že úrok nie je fixný, ako máme pri hypotéke, ale je viazaný okamžite na zmenu sadzieb centrálnou bankou. To je výhodné v prostredí, keď sadzby idú dole.
Variabilné úvery predstavovali v Rusku do roku 2022 skôr minoritu, ale ich popularita tak narástla, že do polovice roka 2023 ich podiel na všetkých podnikateľských úveroch vzrástol na 44 percent, čo bolo dovtedy nevídané (aktuálne je tento podiel 53 percent), upozorňuje ruský portál Meduza.
V jeseni minulého roka si však centrálna banka povedala, že s oslabeným rubľom a rastúcou infláciou ťahanou predovšetkým nalievaním miliárd rubľov do zbrojného priemyslu a armády, musí niečo robiť. Od leta do konca roka 2023 základnú úrokovú sadzbu, ktorá ovplyvňuje aj úroky podnikateľských úverov, postupne zvyšovala zo 7,5 na 16 percent.
Firmy, ktoré splácali variabilné úvery, to okamžite pocítili na vyšších splátkach. Zvýšenie úrokov na dvojnásobok v takom krátkom čase spôsobilo, že firmám úroky začali požierať čoraz viac kapitálu.
Začiatok bankrotov
Kým vlani mnohé ruské firmy čerpali z finančných rezerv, tento rok sa im už začali míňať. Počet bankrotov firiem v Rusku od januára do septembra 2024 vzrástol o vyše 26 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023. Skrachovalo viac ako šesťtisíc firiem, vyplýva z ruského registra o bankrotoch.
