Bratislava 15. augusta (TASR) - Výkonnosť slovenskej ekonomiky v súčasnosti iba mierne presahuje polovicu priemernej výkonnosti Európskej únie (EÚ). Podľa autorov Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k EÚ, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska (NBS), dosiahlo hospodárstvo SR v prepočte na jedného obyvateľa úroveň 53,9 % priemernej výkonnosti EÚ.
Uvedený údaj je meraný ako hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. Tento ukazovateľ zohľadňuje aj cenovú hladinu v SR a celej EÚ. "V roku 2004 predstavovala cenová úroveň na Slovensku podľa našich odhadov približne 54,2 % cenovej úrovne priemeru EÚ," tvrdia autori analýzy. Podľa ich odhadov by mal podiel HDP na obyvateľa v SR a EÚ v parite kúpnej sily vzrásť do roku 2008 na 58,7 % a podiel cenových hladín by sa mal zvýšiť na 61,1 %.
Toto zlepšenie má byť dôsledkom rýchleho rastu ekonomiky, ktorý by mal v tomto, ale aj nasledujúcich dvoch rokoch presiahnuť 5 %. V roku 2007 by mala ekonomika SR narásť o 6,7 %, v roku 2008 sa očakáva spomalenie rastu na 4,8 %. O približne 5 % by v reálnom vyjadrení mala v budúcnosti rásť aj konečná spotreba domácností, spotreba verejnej správy by mala rásť čoraz pomalšie. V tomto roku sa očakáva jej reálny rast o 2,9 %, kým v roku 2008 o 2 %. V reálnom vyjadrení by mal rásť aj vývoz, a to s výnimkou v roku 2005 rýchlejšie ako dovoz. Priemerná mesačná mzda by mala v reálnom vyjadrení rásť v intervale 3,5 % (rok 2008) až 6,1 % (rok 2005). Rast produktivity práce by mal byť v sledovanom období najmiernejší v tomto roku (o 3,2 %), najrýchlejší v roku 2007 (o 5,7 %). Pozitívne by sa mali vyvíjať aj ďalšie ukazovatele ako zamestnanosť, bilancia bežného účtu platobnej bilancie, či tvorba hrubého fixného kapitálu.
Za najkritickejšiu oblasť dobiehania priemernej úrovne EÚ možno podľa autorov analýzy považovať oblasť trhu práce a zamestnanosti. Medzera miery zamestnanosti medzi SR a EÚ by sa mala postupne znižovať, jej úplné uzatvorenie sa však nie je v horizonte najbližších 10 rokov reálne. Na vývoj miery nezamestnanosti bude negatívne vplývať posunutie veku odchodu do dôchodku, hrozí aj riziko prepúšťania v nereštrukturalizovaných domácich podnikoch. Problémom je aj nedostatočná vedecko-technická infraštruktúra, či financovanie vysokých škôl a výskumu.
